Konferencia FEJK ponúkla pohľad do sveta nebezpečných hoaxov a dezinformácií

Košice sa v pondelok 27.mája stali miestom, kde sa do hĺbky a z rôznych uhlov hovorilo
o nebezpečnom fenoméne, s ktorým má skúsenosť každý z nás. Konferencia FEJK, ktorá
bola venovaná hoaxom, dezinformáciám a iným online hrozbám, priniesla množstvo
prospešných informácií od ľudí, ktorí sa tejto problematike na dennej báze venujú.
Hosťom sa postupne prihovorilo viacero rečníkov, ktorí im ponúkli pohľad pod povrch
hoaxov a dezinformácií.

Ako na úvod povedal organizátor konferencie Pavol Miroššay, situácia v spoločnosti sa neustále
vyostruje, a tak považoval za nevyhnutné vyvinúť v tomto smere nejakú aktivitu a pridať v
boji proti falošným a klamlivým správam ruku k dielu.

„Zároveň by sme si mali uvedomiť, že každý z nás je iný, preto by sa celým priestorom mali niesť tri slová – porozumenie, dialóg, rešpekt. Jedine tak vnesieme do spoločnosti opäť slušnosť a toleranciu,“ vysvetlil.

Pomôže vzdelávanie a zmena legislatívy

Ako prvý sa účastníkom prihovoril zakladateľ stránky Hoaxy a podvody David Púchovský s
prednáškou „Hoaxy sa na mňa nelepia“. Vo svojom vystúpení upozornil na to, že falošné správy a
dezinformácie sú problémom celej spoločnosti, týkajú sa mladých aj seniorov, preto sa
musíme nielen na Slovensku zomknúť a poraziť ich.

REKLAMA

Hlavné ciele hoaxov sú politické, v prípade ktorých ide o to, aby politici získali moc v danej
krajine alebo vedeli takýmto spôsobom ovplyvňovať dianie v inej krajine. Sú tiež ekonomické,
vojenské či egoistické – v tom poslednom prípade ich šíria obyčajní ľudia, ktorí sa stanú
od interakcie od ľudí na sociálnych sieťach závislými.

„Existujú kroky, ktoré vieme podniknúť. Zvýšiť kvalitu vzdelávania v prípade kritického myslenia, prispôsobiť legislatívu, pretože treba tvorcov trestnoprávne postihovať, ale aj vybudovať štátny
aparát či spoločensky sa aktivizovať. Treba vysvetľovať, prečo sú falošné informácie
problém, kde sú riziká a treba sa jasne baviť o tom, prečo musíme bojovať proti
komplexnej snahe rozvrátiť našu krajinu,“ povedal David Púchovský.

Súčasťou konferencie bola aj téma hybridných hrozieb. O tých porozprával bezpečnostný expert
a bývalý minister obrany Martin Sklenár. Najmenej od roku 2013 už nie je podľa jeho slov
bezpečnosť založená na veľkosti a rozmiestnení ozbrojených síl. Existuje totiž veľa ďalších
faktorov, ktoré majú vplyv na našu bezpečnosť.

Vo svojej prezentácii M. Sklenár pripomenul, že informačné operácie protivník využíva
neustále, ako počas obdobia krízy a konfliktu, tak aj v čase mieru.

„Informačné operácie sú vojna, pričom najviac z nich sa deje na sociálnych sieťach. Toto by si mali ľudia uvedomiť a možno by k ich správaniu v online priestore pristupovali inak,“ poznamenal
M. Sklenár. Ako ďalej vysvetlil, pri hybridných hrozbách ide o koordinovanú činnosť s
cieľom ovplyvniť inú krajinu, aby sa dostala do situácie, v ktorej nedokáže prijímať
rozhodnutia na zachovanie svojej bezpečnosti.

„Polarizácia spoločnosti je najlepším podhubím na hybridný útok,“ dodal. Hybridné útoky sa budú uskutočňovať vždy, pretože sú pre útočníka lacné a dokáže dostatočne presvedčivo odmietať svoje zapojenie do nich. Aby sme ich dokázali zvládať, musíme budovať odolnosť, čo zahŕňa silné inštitúcie, legislatívnu právomoc, strategickú komunikáciu a koordináciu.

„Aby spoločnosť fungovala odolnejšie, pretože práve spoločnosť a ľudia v nej sú cieľmi, na ktoré sa útočí,“ vysvetlil Martin Sklenár. Slovensko je zraniteľné, naša spoločnosť je veľmi rozdelená, čo je pre útočníkov veľká príležitosť. „Nie sme však sami, NATO a EÚ sú naším životným priestorom. Spoločne sa vieme brániť proti útočníkom,“ povedal na záver vystúpenia.

Mnoho ľudí nie je pripravených na sociálne siete

Ako upozornil novinár z Denníka N Vladimír Šnídl, ktorý sa dlhodobo hoaxom venuje, časť ľudí nechodí na sociálne siete preto, aby hľadala fakty, ale len preto, aby našli niečo, čo potvrdzuje ich názor.

„Volá sa to konfirmačné skreslenie, preto je ťažké informácie alebo dezinformácie, o ktorých sú
presvedčení, vyvracať,“ povedal s tým, že na sociálnych sieťach tak vzniká najväčší
informačný chaos.

Ako proti šíreniu dezinformácií bojovať? Najmä klásť otázky o pôvode informácie, o
zdrojoch, o autoroch. Veľa ľudí totiž robí podľa Vladimíra Šnídla chybu, keď sa snažia názory
vyvracať, pričom otázkami je možné ľudí donútiť aspoň premýšľať nad zdrojmi, z ktorých si
názory vytvárajú.

„Zároveň treba vysvetľovať, čo je cieľom sociálnych sietí, ako na nás zarábajú, ako nám algoritmus ukazuje to, čo udrží čo najdlhšie našu pozornosť bez ohľadu na to, či ide o pravdivú informáciu,“ vysvetlil a dodal, že sociálne siete sú dobrý sluha, ale zlý pán.

Nevynechali sme ani témy, ako je strategická komunikácia 21. storočia, o ktorej hovoril
bezpečnostný expert Tomáš Kriššák či využitie umelej inteligencie v boji proti dezinformáciám v
podaní Diany Hlaváčovej zo Seznam.cz. Príbehom zo zákopov hybridnej vojny a hackerským
útokom sa venovala Katarína Amrichová zo spoločnosti Siemens Healthineers a o ochrane v
digitálnom svete hovorila Viktória Margitová z agentúry Promiseo.