Smrteľné zákutia sociálnych sietí

Molly z Veľkej Británie mala 14 rokov. Večer pred spaním si urobila domáce úlohy, zbalila veci do školy, otvorila notes a napísala svojim rodičom: „Prepáčte, urobila som to kvôli sebe.” Ráno už bola mŕtva. Spáchala samovraždu.

Život jej rodičov sa od tohto momentu navždy zmenil. Keď sa ako-tak spamätali z prvotného šoku, začali odkrývať desivé tajomstvo Instagramu ich dcéry. Sledovala účty ľudí, ktorí trpeli depresiou, sebapoškodzovali sa alebo mali samovražedné myšlienky. Dokonca aj také, ktoré priamo navádzali na samovraždu. 

Prudký nárast samovrážd

Molly potvrdila smutnú štatistiku, ktorou sa vedci začali zaoberať. V roku 2012 a 2013 rapídne narástol počet samovrážd detí v pubertálnom veku. Nájsť podozrivého nebolo také náročné. Za prudkým nárastom stáli sociálne siete. Ich používanie narástlo veľmi rýchlo medzi rokmi 2009 až 2011. Vtedy ich takmer dve tretiny adolescentov používalo na denno-dennej báze. Aj keď niektorí z vedcov túto teóriu vyvracali tým, že existujú iba nepriame dôkazy, Jonathan Haidt sa tejto téme venoval v ostatnom článku časopisu Nature. 

Ak by sme sa pozreli na graf, ten by ukazoval, že v roku 2012 sa extrémnym spôsobom zvýšil počet samovrážd. Výraznejšie u dievčat. Tie totiž využívajú sociálne siete oveľa viac ako chlapci, ktorí poväčšine trávia čas za počítačom hraním hier. Dievčatá zase sociálne siete vnímajú ako spôsob začlenenia sa. To ich v skutočnosti robí zraniteľnejšími voči kybernetickej agresii alebo voči tomu, že svojou neprítomnosťou na sociálnych sieťach o niečo prídu. 

Ďalším dôvodom, ktorý túto skutočnosť potvrdzuje, je aj to, že tí ľudia, ktorí obmedzili svoje pôsobenie na sociálnych sieťach, mali po niekoľkých týždňoch lepšiu náladu a zmenšil sa ich pocit samoty a symptómy depresie. 

Môže sa zdať, že sociálne siete sú ako cukor. Konzumáciou v malom množstve nič nepokazíme. Rozdiel je ale v tom, že kým cukor má vplyv iba na toho, kto ho konzumuje, sociálne siete vplývajú aj na široké okolie. Ak je v triede väčšina spolužiakov na sociálnych sieťach, tí ostatní sa môžu cítiť značne izolovaní. 

Na jednej strane hrozba, na druhej príležitosť

Nick Allen vidí v tom, že ľudia neustále používajú mobilné telefóny a sociálne siete, príležitosť na to, aby sme ľuďom dokázali pomôcť. Naše zariadenia môžu v správnu chvíľu zasiahnuť.  

Molly mohla trpieť tzv. krátkodobým rizikom samovraždy. Ak by sme vďaka jej aktivite na sociálnych sieťach mohli identifikovať moment najväčšieho rizika, rovnako by sme mohli byť úspešní v tom, že jej zabránime spáchať samovraždu. 

Hlavnou výzvou pre dokonalý výskum je prístup k informáciám. Iniciatíva OurDataHelps sa snaží získať dáta od ľudí, ktorí prežili pokus o samovraždu alebo dokážu v sebe nájsť silu a zdieľať dáta svojich milovaných blízkych. 

Dátová mozaika nášho života

Náš telefón, fitness náramok či aktivita na sociálnych sieťach môžu byť kľúčovou skladačkou, ktorá vďaka umelej inteligencii dokáže predpovedať zmeny v duševnom zdraví. Vedci sa tak snažia vybudovať unikátny a jedinečný systém, ktorý dokáže zabrániť samovražde. 

Takéto zásahy sú obzvlášť dôležité pre dospievajúcich. Tým, že digitálne zariadenia používajú oveľa viac, sú vystavení aj väčšiemu riziku. Ak sociálne siete a aktivitu na nich odsledujeme správnym spôsobom, dosiahneme významný posun v tom, že ochránime naše deti od nástrah psychických chorôb a depresie. Molly alebo napríklad 15 mladistvých, ktorí spáchali v roku 2018 na Slovensku samovraždu, by sme možno vedeli zachrániť.