V Kardiocentre v Šaci liečia srdcia pacientov zvnútra

Pojem intervenčná arytmológia nie je všetkým známy, mohli by ste ho čitateľom trochu objasniť?

S.M.: Intervenčná arytmológia je invazívna metóda (metóda, kedy sa zavádzajú katétre alebo elektródy vpichom cez hlbokú žilu alebo tepnu priamo do srdca), pri ktorej riešime poruchy srdcového rytmu. Takto vieme pomôcť pacientom s veľmi pomalým alebo veľmi rýchlym pulzom, ako aj pacientom s nepravidelným pulzom.

Kedy nastal ten zlomový moment, že ste sa rozhodli zmeniť zamestnanie a zapojiť sa do projektu Kardiocentra AGEL? Ako vnímate toto rozhodnutie s odstupom času?

M.J.: Zlomový moment nastal v období zmeny vedenia VÚSCH. V tomto období som dostala ponuku od profesora Sabola. Je to nielen skvelý odborník vo svojom odbore, ale aj výborný manažér, ktorému sa podarilo od základov vybudovať VÚSCH. Je náročný na ľudí, ale určite aj vďaka tomu sa mu podarilo dlhé roky viesť VÚSCH s úspechmi, ktoré dosiahol. Nebolo to ľahké rozhodnutie, ale verila som tomu projektu. Je až neuveriteľné, v akom krátkom čase sa celému tímu podarilo do plnej prevádzky spustiť kardiocentrum na úroveň fungovania kardio-ústavov s plným spektrom výkonov, nehovoriac o spustení na Slovensku výnimočného programu robotickej kardiochirurgie. Ďalším významným plusom bolo, že som mala možnosť vytvoriť si tím lekárov podľa mojich predstáv, čo je veľmi dôležité pre fungovanie. Pomerne veľký záujem lekárov, ktorí sa aj napriek určitej neistote zapojili, bol pre mňa milým prekvapením. Išlo totiž o unikátny projekt jedinečný na Slovensku, s ktorým doteraz neboli veľké skúsenosti. Málokto veril, že sa to podarí v tak krátkom čase. Nehovoriac o tom, že sme mali aj veľa neprajníkov. S odstupom času toto rozhodnutie hodnotím ako správne a všetko, čo na začiatku projektu sľuboval profesor Sabol, sa stalo skutočnosťou. V Kardiocentre AGEL máme vytvorené výborné pracovné podmienky, najmodernejšie dostupné prístroje, špičkové materiálno-technické vybavenie, ako aj široké možnosti na vzdelávanie.

S.M.: Ten zlomový moment nastal pri zmene generálneho riaditeľa VÚSCH a. s.. Zmeny, ktoré prinieslo nové vedenie, mi neumožnili pracovať v dobrej atmosfére. Svoje rozhodnutie jednoznačne neľutujem, skôr je mi ľúto, že táto ponuka neprišla skôr.

Bola to pre Vás veľká zmena, keď ste zo štátneho ústavu prešli do súkromného kardiocentra, ktoré je súčasťou siete AGEL?

M.J.: AGEL je spoločnosť s dlhoročnou tradíciou, ktorá zamestnáva vyše 15 000 zamestnancov. Má zabehnutý systém fungovania. Samozrejme, sú tu určité odlišnosti vo fungovaní. Mnoho procesov je jednoduchších, ako napríklad to, že nepotrebujete realizovať proces verejného obstarávania a s tým súvisiace vypĺňanie veľkého množstva dokumentov pre ministerstvo zdravotníctva SR. Nesporným pozitívom je veľká podpora od vedenia AGEL-u týkajúca sa vzdelávania, organizovania odborných podujatí, snaha vytvárať rodinnú atmosféru a vychádzať čo najviac svojim zamestnancom v ústrety.

S.M.: Zmena to určite bola. Aj keď musím povedať, že so štátnou nemocnicou som mala dobré skúsenosti. VÚSCH pod vedením bývalého generálneho riaditeľa profesora Sabola dokázal zabezpečiť veľmi dobré podmienky na prácu. Na druhej strane, veľkou výhodou súkromného kardiocentra je skutočnosť, že nemusí robiť obsiahle a mnohokrát veľmi zdĺhavé verejné obstarávanie na všetok materiál. Ak chceme do praxe zaviesť novú metódu a vieme podložiť, že bude osožná pre veľký počet pacientov, tak celý proces obstarávania je oveľa rýchlejší. Ako príklad môžem uviesť nový spôsob liečby pacientov s fibriláciou predsiení pomocou aplikácie pulzného poľa, ktorú máme v kardiocentre k dispozícii.

Keď sa pozriete z okna nemocnice, nechýba Vám kulisa mesta?

M.J.: Pravdupovediac, nemám veľa času pozerať z okna. Takže kulisa mi veľmi nechýba. Naopak, prostredie, v ktorom je nemocnica lokalizovaná, pôsobí veľmi upokojujúco nielen na pacientov, ale aj personál. Možno cesta do práce je v mojom prípade o čosi dlhšia, čo sa týka vzdialenosti, časovo ani veľmi nie.

S.M.: Nie, nechýba. Tým, že sme na najvyššom poschodí, tak máme veľmi pekný výhľad na široké okolie vrátane kopcov v pozadí. Výhodou arytmológie je fakt, že z ovládacej miestnosti arytmologickej sály, kde máme jedno okno, si vieme na malú chvíľu oddýchnuť pohľadom na krásnu starú borovicu.

Neuvažovali ste niekedy zmeniť náročný a stresujúci život invazívneho lekára za, predsa len, pokojnejší svet ambulantného lekára?

M.J.: Život intervenčného kardiológa je plný adrenalínu. Prináša množstvo úspechov, ale občas aj neúspech. Nedokážeme pomôcť každému pacientovi, aj keď sa veľmi snažíme. Sú prípady, kedy si opakovane premietame celý zákrok a zvažujeme, či sme to nemohli urobiť iným spôsobom. Naša pracovná doba sa nekončí odchodom z nemocnice. O pacientoch rozmýšľame aj doma, po pracovnej dobe. S pribúdajúcimi rokmi, samozrejme, pribúdajú skúsenosti, mám však pocit, že aj zodpovednosť je väčšia. Musím priznať, že prevláda pozitívna energia v prípade, že sme pacientovi pomohli. Takže v danom momente o ambulancii neuvažujem.

S.M.: Nie raz, viackrát. Ale vždy ma to prešlo. Poruchy srdcového rytmu sú veľmi krásnou kapitolou kardiológie, lebo nie sú stacionárne, ale dokážu sa behom pár sekúnd zmeniť, kedy vidíte, že jedna porucha rytmu prechádza do inej. Práca na sále by mi už chýbala. Predovšetkým ten okamih, kedy poruchu rytmu odstránite aplikáciou energie a pacient je vyliečený.

Pokračovanie na ďalšej strane.