Historik Martin Pekár: Slovenská spoločnosť má dodnes tendenciu vnímať SNP cez prizmu marxizmu

Slovenská verejnosť si pripomína okrúhle 80. výročie jednej z najvýznamnejších udalostí našich novodobých dejín – Slovenského národného povstania, ktoré vypuklo 29. augusta 1944. Aký význam malo SNP v kontexte bojov záverečnej fázy druhej svetovej vojny?

„SNP bolo jedným zo série protinemeckých vystúpení, ktoré vznikli vo viacerých krajinách Európy v súvislosti s očakávaným príchodom frontu,“ objasňuje profesor slovenských dejín a vedúci Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach prof. Martin Pekár, a dodáva, že hlavné línie, ktorými postupoval východný front, obchádzali Slovensko – z dôvodu prírodných podmienok – zo severu aj z juhu.

„Povstanie malo z vojenského hľadiska význam najmä v tom, že viazalo časť vojenských síl nemeckej armády, približne 50-tisíc vojakov, a komplikovalo zásobovanie armády, takže presun materiálu na front prestal byť plynulý a bezpečný. Povstanie bolo vojensky pomerne rýchlo potlačené – začalo sa 29. augusta 1944 a Banská Bystrica padla 27. októbra 1944. Pri uvažovaní o význame povstania však nie je správne obmedzovať sa len na jeho vojenskú stránku – dá sa povedať, že rovnaký, ba možno ešte väčší význam malo z politického hľadiska.“

Čo zvykneme v súvislosti so SNP prehliadať?

Verejnosť by mohla mať pocit, že za 80 rokov bolo už o povstaní povedané všetko. Existuje v tejto súvislosti niečo, čo nie je o SNP známe, resp. čo by si zaslúžilo väčšiu pozornosť?

„Slovenská spoločnosť má dodnes tendenciu vnímať SNP cez prizmu marxistickej historiografie,“ zdôrazňuje historik Martin Pekár a pokračuje:

„Stále sa málo akcentuje fakt, že hlavnou zložkou povstania bola armáda vtedajšieho slovenského štátu, v ktorej prostredí plán odboja proti parafašistickému ľudáckemu režimu vznikal a ktorá v SNP dominovala aj početne, preto sa k tradícii SNP hlásia Ozbrojené sily SR. Nedostatočne sa akcentuje aj už spomínaný politický význam povstania, ktorý spočíva v odkaze na pluralitu. SNP dokázalo v ťažkých, neraz existenčných podmienkach spojiť veľkú časť súdobej spoločnosti – bez ohľadu na vierovyznanie, národnosť či politickú príslušnosť. Povstalci a ľudia, ktorí im pomáhali, sa rozhodli – napriek riziku – vziať v záujme vyššieho cieľa osud krajiny do vlastných rúk a aspoň dočasne dokázali na povstaleckom území dokonca vybudovať funkčný model slovenskej štátnosti.“

Vzhľadom na súčasnú rozbúrenú vnútropolitickú situáciu, aký je najdôležitejší odkaz SNP pre terajšiu domácu politickú scénu?

„Ak by som mal vybrať jednu myšlienku a aktualizovať ju na dnešné dni, bola by to myšlienka oddanosti vlasti, ktorá našla uskutočnenie nie v prázdnych rečiach a urážkach druhých, ale v ochote obetovať spolu s inými aj vlastný život za víziu krajiny, ktorá bude stáť na zásadách demokracie, humanizmu, morálky, vzájomného rešpektu a lepšej budúcnosti. Pravda, povstalci nešli do boja s vedomím všetkých týchto vznešených slov, avšak práve ich drobné činy a osobné obety napĺňali tieto slová konkrétnym, skutočným obsahom,“ uzatvára historik.