Artefakt… Socha. Nik si nevšimol, že soška, zatiaľ uložená v neobývanej mníšskej cele, veľmi blízko hrobky sestry Eleonóry, sa začína chvieť.
Sprvu to bol nenápadný tras. Čosi uprostred príšerky, dieťaťa a démona v jednom, pulzovalo, akoby sa akési malé kamenné srdce prebúdzalo k životu.
Gabriela si verila, rozhodla sa obe démonické entity – sedliakovu dušu aj démonickú podstatu, uväzniť do jediného artefaktu. Cítila v sebe silu Ellinor, nielen svoju silu, keď kráčala v ústrety vlastnej smrti… a teraz umierala. Umierala s vedomím, že tie dve beštie sa spolu budú naveky trýzniť vo svojom miniatúrnom väzení.
Ale bude to tak?
Čosi nemilosrdne nasávalo energiu z posvätných stien, požieralo dobro, ktorým bolo obklopené a triedilo ho na útrapy a agónie, ktoré sa v kláštore za celé stáročia tiež vyskytli. Nasávalo ich ako potravu.
Soška sa triasla na drevenom stolíku, až jeho štyri nohy poskakovali.
Objavili sa prvé praskliny…
***
Po sklenenom povrchu Eleonórinej rakvy s až prekvapivou ladnosťou prešla smolne čierna ruka s dlhými kĺbovými prstami. Zašpicatený pazúr sa v jednej chvíli zabodol priamo do skla.
V tichej miestnosti sa ozval uši driapajúci škripot. Priamo nad mníškinou mumifikovanou tvárou sa objavil dlhý škrabanec.
Andrea Bercik
redakcia
Pridajte komentár