Krajská galéria v Prešove ponúkne reprezentatívny prierez moderného slovenského umenia

S prehliadkou slovenského moderného umenia sa divák stretáva spravidla iba v stálych expozíciách galérií. Nie všetky však môžu ponúknuť skutočne reprezentatívny prierez na spôsob bratislavskej Galérie Nedbalka. Výstava Kľukatými cestami ponúkne návštevníkom Krajskej galérie v Prešove vynikajúce diela tohto okruhu z východoslovenskej súkromnej zbierky. Vernisáž sa uskutoční 17. októbra o 17:00 hod.

Ako to už býva, niektoré diela sa do zbierok dostávajú vskutku „kľukatými cestami“ (napr. nákupom diel slovenskej proveniencie v cudzine), čo bolo určujúce pre názov výstavného projektu. Aktuálna výstava ponúkne moderné slovenské umenie zo zbierky Kamila Benetina.

Kurátorským zámerom Jozefa Ridilla je snaha načrtnúť vývoj moderného maliarskeho umenia Slovenska v čo najširšom geografickom zábere reprezentatívnymi dielami, avšak so špeciálnym dôrazom na diela Generácie 1909, vzhľadom na ich početnosť i kvalitu v zbierke, takže ťažiskovým obdobím je 2. štvrtina 20. storočia.

Výstava zahŕňa približne 50 diel od 25 autorov

Maliarstvo ranej moderny s jej luministickým plenérovým poňatím zastupujú Max Kurth, Teodor Zemplényi a Ľudovít Čordák. Nasledujúcu etapu vývoja sleduje divák na dielach zakladateľskej generácie (Martin Benka, Janko Alexy), Generácie 1909 (Ján Mudroch, Peter Matejka, Dezider Milly, Ester Šimerová) a Generácie 1919 (Vincent Hložník, Viliam Chmel). Paralelne rozvíjali svoj tvorivý program niektoré významné solitérne osobnosti (Teodor Mousson, Gejza Kieselbach, Imro Weiner-Kráľ).
Na výstave nechýba stredoslovenský okruh (Gejza Angyal), okruh košický (Anton Jasusch), ako aj okruh maďarských umelcov z južného Slovenska (Július Szabó).

Do výberu však boli zaradené aj niektoré diela z obdobia po roku 1950, keďže klasici začínajúci v medzivojnovom období zostali verní princípom moderny hlboko do 2. polovice 20. storočia (Dezider Milly, Imro Weiner-Kráľ, Ester Šimerová).

Ku skutočným klenotom možno zaradiť Zemplényiho oslavu života Leto pri jazere z roku 1914, Millyho temnú víziu V ateliéri z roku 1947 či kuboexpresionistickú Vedutu z prelomu 20. a 30. rokov od hlohovského rodáka Armina Schonbergera.
Viaceré obrazy sú priamo datované, takže ich uvedením do literatúry sa stávajú vítaným orientačným bodom pre výskum diela príslušných autorov.