EASTMAG
Dušan Baláž
Foto: A. Bercik

Výtvarník Dušan Š. Baláž: „Najlepšie sa cítim s priateľmi vo svojej bubline“

Pani kurátorka o tebe veľmi pekne povedala, že si pokračovateľom velikánov ako boli Jakoby, Eckerdt, Roskoványi. To sú veľmi pochvalné slová. Ako vnímaš to, že si sa takto vypracoval?

Je to určite poctivou robotou. Ktosi veľký povedal, že ani deň bez čiary, a je to fakt. Keď už nič, nemáš inšpiráciu a nudíš sa, tak aspoň tú ruku treba precvičiť. Keď som len trošku nerobil, hneď som cítil, ako ruka zlenivela, a dokonca aj moje myslenie. Už sa opakujem, ale kresbu treba ovládať ako otčenáš a potom je dôležité nájsť v tvorbe seba samého. Iste, dá sa inšpirovať, ale nesmieme kopírovať. Čo do mňa Ďuso Hegyesy pchal, to si zachovávam. Inšpiráciu nachádzam naozaj všade, či už v telke, alebo na prechádzke, keď vidím zaujímavo opadaný či očuraný múr, hneď si ho fotím. Dôležité je dívať sa na svet pohľadom umelca. Skrátka vidieť. A ja som si už pred časom uvedomil, že vidím. A hoci sa aj inšpirujem, vždy do diel dávam svoj balážovský pohľad. V tom sa snažím byť čistý.

REKLAMA

Spoločne za zdravím 8. 3. 2025 OC Cassovia
Foto: A. Bercik

V čom vo svojej tvorbe vidíš za tie roky najväčší posun?

V skratke. Postupne sa prepracúvam k minimalizmu. V ďalšej tvorbe asi budem, povedal by som, až tvrdo inde. Skúsim to ešte viac minimalizovať. Možno nebude každý spokojný, lebo divák chce často krajinu, domček, stromček, ihličie… Ľudí však treba aj vychovávať, učiť ich, čo je krása. Lebo bez umenia neexistuje národ.

Ako vnímaš súčasné výtvarné umenie?

Myslím, že sme pred časom žili oveľa družnejšie. S kolegami sme si nezávideli. Teraz vytryskli samé happeningy. Tie som na západe zažil ešte počas komunistov, tak neviem, prečo sa teraz opičíme a berieme si z inšpirácií len to zlé. Je to asi nejaká póza.

Čo ťa čaká teraz po výstave? Teda po tom, ako sa 31. marca presunie do prešovskej Galérie Átrium? Pravidelne organizuješ aj rôzne výstavy na Bankove, budeš v tom pokračovať?

Áno, ale priznávam, že mám na to už menej energie. Čaká ma aj nejaká výročná výstava Výtvarného spolku na Slovensku v Bratislave, ale veľmi sa mi už nechce cestovať. Už by som si len chcel pokojne tvoriť a všetko ostatné ma od toho odpútava.

Pridajte komentár