Viac než šibačka. Čím je Veľká noc na východnom Slovensku výnimočná? 

Na východnom Slovensku je Veľká noc sviatkom, ktorý spája kresťanskú vieru, rodinné tradície a ľudový folklór. Od nočných liturgií v rusínskych dedinách, cez oblievačky s vedrami vody, až po baránky z cesta a domáce klobásy, každý región oslavuje sviatky po svojom. Aké zvyky sú pre východné Slovensko spoločné a čím sa líšia? 

Veľkonočné sviatky majú korene v židovskom sviatku Pesach, ktorým si Židia pripomínali vyslobodenie z egyptského otroctva. Práve počas týchto dní bol podľa kresťanskej tradície ukrižovaný Ježiš Kristus, čo sviatku Veľkej noci dalo nový, hlboký význam. Už v prvých kresťanských komunitách bola Veľká noc jednou z najdôležitejších osláv, pričom jej dátum sa každoročne mení. Popri duchovnom rozmere sa však zachovali aj ľudové zvyky, ktoré oslavujú jar, plodnosť a nový život. V ich kombinácii vznikli tradície výnimočné pre každý región. Niektorí ľudia varili jedlá zo zelených rastlín, umývali sa v potokoch či pálili oheň pred kostolmi. Všetky tradície mali svoj význam, chceli odohnať zlé sily a veľkolepo privítať nový začiatok. 

Mesto tradícií, dediny folklóru 

Hoci sú Košice druhým najväčším mestom Slovenska, veľkonočná atmosféra tu vôbec nestráca na autenticite. V niektorých mestských častiach sa dodnes konajú oblievačky, počas ktorých chlapci chodia s vedrami vody a rapkáčmi. V kostoloch sa svätia košíky plné šunky, vajíčok, pasky a hrudky. 

V okolí Košíc, napríklad v Rozhanovciach, Valalikoch či Medzeve, sa tradície prelínajú s folklórom. Obľúbené sú šibáky – pletené korbáče z vŕbového prútia. V Medzeve sa Veľká noc slávi s pokojom a úctou k starým zvykom. Jedným z nich je zakopanie kraslice pod ovocný strom, ktoré symbolizuje nový život a nádej na bohatú úrodu. Obyvatelia prežívajú sviatky v tichu, v mnohých domácnostiach sa nevysiela hudba ani televízia a dôraz sa kladie na duchovnú prípravu pred liturgiou, ktorá znie v slovenčine aj nemčine. 

Kraj vedier, klobás a spevu 

Na Zemplíne, v mestách ako Trebišov, Michalovce, Vinné či Slovenské Nové Mesto má Veľká noc často veselší a spontánnejší charakter. Na Zelený štvrtok sa na Zemplíne tradične varia pirohy plnené kapustou, tvarohom či lekvárom. Veľký piatok je dňom prísneho pôstu, mnohí ľudia nepracujú, najmä neporušujú zem, čo má symbolizovať úctu k ukrižovanému Kristovi a jeho uloženiu do hrobu. Najmä v pondelok sa tu uskutočňujú veľkolepé oblievačky, kde chlapci oblievajú dievčatá nielen vedrami vody, ale hádžu ich do potokov či oblievajú vodou zo studne. Nesmú chýbať ani tradičné slovenské vinše a ľudové piesne. Na sviatočnom stole určite nájdete domácu klobásu, cviklu s chrenom, vajíčka, hrudku a pasku  (sladký okrúhly chlieb). V niektorých domácnostiach sa pripravuje aj kyslá kapusta s údeným, čo je špecialita Zemplína. Zvyšky posväteného jedla, ktoré sa nespotrebujú, ľudia zakopávajú do zeme alebo spaľujú, aby podľa zvyku nemohli byť zneužité pri čarovaní. Zemplínčania tradične vyrábajú kraslice, ktoré sa zdobia roztopeným voskom nanášaným drievkom.   

V Sečovciach sa dievčatá na sviatočné dni obliekajú do červených šiat, často zdobených korálkami a stužkami, pričom červená symbolizuje vnútornú silu a energiu. Dôležitou súčasťou sviatkov je výmena darov, pri ktorej si členovia rodiny navzájom odovzdávajú symbolické predmety ako vajíčka či farebné stužky. Touto tradíciou si prejavujú lásku, spolupatričnosť a vďačnosť. Veľká noc v Sečovciach je najmä o posilnení vzťahov a rodinných väzieb. 

Strážia aj Boží hrob 

V Prešove a jeho okolí je citeľný silný vplyv gréckokatolíckej cirkvi. Sviatky tu vrcholia nočnou paschálnou liturgiou. V dedinách ako Lemešany, Chminianska Nová Ves či Fintice sa svätia košíky s jedlom pred kostolom. Prešovčania si zakladajú aj na zdobení kraslíc technikami ako vyškrabávanie či vosková batika. Na stoloch nesmú chýbať vajíčka na tvrdo, šunka, hrudka, baránky z cesta a tradičná paska.

V Zborove pri Bardejove má Veľká noc výrazne komunitný rozmer. Najvýraznejším zvykom je stráženie Božieho hrobu, dobrovoľníci sa striedajú pri hrobe od Veľkého piatku až do večernej veľkonočnej vigílie. Tento zvyk symbolizuje nepretržitú bdelosť, úctu a duchovnú službu. Na Veľkonočný pondelok sa obec mení na živé centrum folklóru, pred kostolom sa stretávajú obyvatelia v krojoch, recitujú vinše, spievajú piesne a vymieňajú si maľované vajíčka a sviatočné koláče. 

Krížové cesty a tradičné hostiny 

V Levoči, Spišskej Novej Vsi, Žehre a okolitých obciach sa na Veľký piatok sa konajú krížové cesty, niekde aj s hercami v historických kostýmoch. Na slávnostných stoloch nájdeme makové a orechové koláče, údeniny, plnené vajíčka, kapustnicu s klobásou, pasku a hrudku. V niektorých obciach deti nosia ručne zdobené kraslice a vymieňajú ich za sladkosti. 

V Žehre sa posledná pôstna nedeľa pred Veľkou nocou nesie v duchu ticha a spomienky na predkov, rodiny zapaľujú sviece, rozjímajú a vyhýbajú sa hlučným činnostiam. V Levoči má ticho výnimočné miesto aj na Bielu sobotu, keď sa v domácnostiach nezapína televízia, nehrá hudba a deň sa venuje vnútornému stíšeniu. Niektoré rodiny sa zúčastňujú symbolickej púte ku kalvárii alebo cintorínu. 

Kraslice, ktoré prinášajú zdravie 

V rusínskych a ukrajinských oblastiach severovýchodného Slovenska, vo Svidníku, Ladomirovej, Krajnej Poľane či Vyšnom Komárniku je vrcholom sviatkov veľkonočná nočná liturgia, po ktorej sa svätia košíky s jedlom pod holým nebom. Na sviatočnom stole nechýbajú paska, hrudka, údeniny, chren, vajíčka a tradičné holubky  (kapustové závitky s ryžou a mäsom). 

V Ladomirovej je jedinečným zvykom trojité požehnanie košíkov, počas ktorého kňaz trikrát obchádza veriacich a požehnáva jedlá. Každý okruh má svoj význam: utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie Krista. Do košíkov sa vkladajú aj tzv. rodinné kraslice, venované jednotlivým členom rodiny. Po požehnaní sa uchovávajú v domácnosti ako ochrana a symbol zdravia na celý rok.