Kliešte už útočia aj v meste – ak sa menej kosí. Encefalitídou človeka nakazia hneď po prisatí

Na všetko možné i nemožné na tému kliešte sme sa pýtali odborníčky Bronislavy Víchovej z Parazitologického ústavu SAV v Košiciach.

Aká je aktuálna situácia ohľadom výskytu kliešťov v Košickom kraji?

Kliešte sú aktívne na vegetácii, len čo teplota vzduchu dosiahne cca 5-7°C. V Košickom kraji (a v podstate celoplošne) sú rozšírené všade tam, kde majú vhodné podmienky pre prežívanie. Ide najmä o listnaté a zmiešané lesy, ale aj okraje lesov a lúk, kde sa vyskytujú vo vyššej početnosti najmä nymfy, teda nedospelé štádiá kliešťov.

Osobne som zaregistrovala ich pomerne veľký výskyt – aj pri krátkom pobyte v prírode si vždy nejakého donesiem, dokonca aj doma na záhrade pred domom (Košice – Barca). Je ich výskyt štandardný alebo možno trošku vyšší ako inokedy?

Kliešte majú dve maximá aktivity v prírode na vegetácii – na jar a v jeseni. A teda práve v tomto období sú aktívne a vyskytujú sa na vegetácii vo vyššom počte. Kde je tráva a vhodný porast, tam ich nájdeme. Teda aj na záhrade, pokiaľ sa pravidelne nekosí. Prípadne, aj keď sa pravidelne kosí, môžu na záhrady prechádzať z okolitých porastov.

„Kliešte zle znášajú vysychanie. Potrebujú minimálne 80 % vlhkosť vzduchu”

Kedy hovoríme o ich hlavnej sezóne?

Kliešte sú v dôsledku miernych zím aktívne na vegetácii v podstate už takmer celoročne. Začínajú „číhať na vegetácii“ na prelome februára/marca. Vrchol aktivity a teda hlavná sezóna výskytu je na jar a v jeseni. Počas suchých a horúcich letných mesiacov sú menej aktívne, nakoľko zle znášajú vysychanie. Potrebujú minimálne 80 % vlhkosť vzduchu.

Ako je najvhodnejšie vyberať kliešťa? Pred rokmi to bolo mydlom či olejom, dnes pinzetou?

Kliešťa vyberáme pomocou pinzety alebo klieštikov, ktoré sa dajú kúpiť v lekárni. Nepotierame olejmi ani mydlom. Tie môžu spôsobiť, že kliešť sa začne dusiť a vylúči do rany sliny s obsahom choroboplodných mikroorganizmov.

Ako dlho musí byť kliešť prisatý, aby človeka nakazil?

V prípade vírusu kliešťovej encefalitídy dochádza k prenosu okamžite po pricicaní kliešťa, nakoľko vírus sa množí priamo v slinných žľazách kliešťa. V prípade prenosu baktérií ako napr. borélie sa udáva, že kliešť musí byť pricicaný minimálne 24 hodín, aby došlo k prenosu do krvi, avšak sú štúdie, ktoré udávajú, že k prenosu borélií, prípadne iných patogénov, dochádza aj pri kratšom pricicaní kliešťa.

Existujú rôzne druhy kliešťov?

Naším najbežnejším druhom kliešťa je Ixodes ricinus (kliešť obyčajný). Samička je čierna s červeným bruškom. Tento druh prenáša široké spektrum rôznych mikroorganizmov, vírusov, baktérií a jednobunkových krvných parazitov.

Okrem tohto druhu je pomerne bežný náš najväčší druh kliešťa, tzv. pijak (Dermacentor), ten najčastejšie parazituje na zvieratách. Dermacentor prenáša napríklad krvné jednobunkové parazity-babézie, ktoré u psov spôsobujú tzv. „krvomočenie“/babeziózu.

Čo pôsobí na kliešte odpudzujúco?

Jednoznačne komerčne dostupné repelenty, ale aj niektoré prírodné látky a oleje.

Niekde sme zachytili, že kliešte nemajú radi mravce – čiže ak napríklad ideme stanovať, mali by sme si stan postaviť niekde pri mravenisku – samozrejme nie úplne, lebo v tej lokalite sa kliešte nebudú vyskytovať. Je to pravda alebo len fáma?

Mravce patria k prírodným predátorom kliešťov, avšak neodporúčam stanovanie v blízkosti mravenísk. Tieto totiž kliešte neodpudzujú.

Odporúčate dať sa proti kliešťom zaočkovať (proti encefalitíde)?

Proti kliešťom ako takým sa očkovať nedá. Jediná dostupná vakcína je proti kliešťovej encefalitíde. Jednoznačne odporúčame očkovanie pre ľudí, ktorí trávia čas v prírode.

Pokračovanie na ďalšej strane.

Stránky: 1 2