Od Čo dokáže spojiť liečbu komplikovaných rán, výrobu odolnejších komponentov pre drony, rýchlejšiu tvorbu webov a výskum kozmického počasia? Všetky tieto témy tento rok spracovali študenti košických univerzít. Do šiesteho ročníka súťaže TOP študentská práca mladé talenty prihlásili rekordných 76 prác. A ukázali, že dobrý študentský projekt nemusí zostať iba na papieri. Slávnostné vyhlásenie víťazov sa konalo vo štvrtok 24. septembra v UVP Technicom.
Záverečná práca sa dá napísať, odovzdať, obhájiť a založiť do systému. Ale dá sa s ňou urobiť aj niečo viac. Overiť ju v praxi, vytvoriť funkčný prototyp, otestovať riešenie alebo na jej základe hľadať cestu k produktu, ktorý môže niekomu reálne pomôcť.
Práve na takéto práce upozorňuje súťaž TOP študentská práca. Jej šiesty ročník priniesol rekordných 76 projektov z troch košických univerzít, ktoré odborná porota hodnotila v štyroch kategóriách – Digital Business, Health, Manufacturing a Society & Art. Súťaž organizujú Technická univerzita v Košiciach a Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia v spolupráci s UPJŠ a UVLF.
A čísla ukazujú, že záujem rastie. Vlani súťaž zaznamenala vtedy rekordných 49 prihlásených prác zo slovenských aj zahraničných univerzít. Tento rok ich bolo o viac než polovicu viac.
„Som veľmi rád, že táto súťaž nadobúda stále väčší kredit. Počet prihlásených prác a ich kvalita každoročne rastie,“ hovorí rektor TUKE Peter Mésároš. Za dôležitú pritom nepovažuje iba podporu univerzít a partnerov, ale najmä odvahu študentov prichádzať s novými vecami. „Možno je to z nejakého globálneho pohľadu maličkosť, ale pre nás to znamená niečo úžasné.”
Od rany až ku kozmickému počasiu
Tohtoroční víťazi ukazujú, že „inovatívna študentská práca“ môže znamenať naozaj všeličo.
Barbora Šišková z UVLF sa vo svojej práci venovala biodegradovateľným materiálom pri liečbe komplikovaných rán. Skúmala, ktorý materiál je vhodný pre konkrétny typ a rozsah poranenia. Jej výskum pracoval s kolagénom, želatínou v kombinácii s polykaprolaktónom a samotným polykaprolaktónom. Výhodou týchto materiálov je, že sa počas hojenia postupne odbúravajú a nahrádzajú novovznikajúcim tkanivom.
„Je ťažké vybrať a ťažké povedať, ktorý materiál je pre ktorú ranu najlepší, lebo každý má iné vlastnosti a závisí práve od charakteru rany, do ktorej ho aplikujeme. Čiže každý materiál je vhodný pre iný typ rany. Napríklad kombinácia želatíny a polykaprolaktónu bola najvhodnejšia pri aplikácii do nejakých akútnych, tržných, hryzných či secernujúcich rán. Kolagén bol vhodný do rán, kde sme potrebovali podporiť najrýchlejšiu epitelizáciu a uzavretie defektu. Polykaprolaktón sa nám ukázal ako najvýhodnejší pri aplikácii do rán, ktoré boli hlboké, kontaminované a veľmi rozsiahle,” objasnila nám víťazka kategórie Health.
„V budúcnosti by sme určite chceli rozšíriť škálu pacientov, ktorí budú zaradení do našich klinických štúdií, testovať viac materiálov a v podstate presunúť alebo zahrnúť do tohto výskumu určite aj umelú inteligenciu s vývinom nejakej digitálnej aplikácie, ktorá by pomáhala vyhodnocovať rany a určovať, ktorý materiál je pre danú ranu najvhodnejší.”
V kategórii Manufacturing zaujal Jaroslav Kessler z Leteckej fakulty TUKE. Jeho výskum sa dostal až k funkčnému prototypu ramena dronu. To prešlo statickými skúškami aj dynamickými nárazovými testami a cieľom je vytvoriť odolnejší komponent, ktorý dokáže lepšie absorbovať energiu pri kolízii. Zaujímavý je aj potenciál lokálnej výroby náhradných dielov pomocou 3D tlače.
„Konkurenčné materiály, ako je karbónové vlákno a výpadkové komponenty, sú ekonomicky aj ekologicky náročné na výrobu a daná konštrukcia je navyše vzhľadom na svoje riešenie komplikovaná na opravu. Riešenie je založené na optimalizácii termoplastického materiálu, čo prináša úsporu hmotnosti, jednoduchšiu opravu a v konečnom dôsledku aj nižšie obstarávacie náklady. Týmto je možné zrýchliť výcvik pilotov alebo uchádzačov o pilotný preukaz na bezposádkové prostriedky v kategórii A1 až A3 rádovo z dní až na týždeň,” vysvetlil výherca.
Čaro tohto riešenia spočíva podľa jeho slov v tom, že poškodený komponent je možné priamo na mieste vyrobiť a nahradiť na danom bezposádkovom prostriedku počas toho, ako pilot rieši chybu, ktorú urobil počas svojho letu. Následne môže pilot pokračovať vo výcviku s dronom alebo kvadrokoptérou, ktorá má rovnaké parametre ako pred haváriou.
„Budúci výskum tohto riešenia sa bude zameriavať na udržateľnosť, teda na zlepšenie spôsobu recyklácie poškodených komponentov tak, aby bolo možné vytvoriť uzatvorený hodnotový cyklus daného materiálu, respektíve komponentu.”
Boris Daňko z TUKE sa zase pozrel na problém, ktorý poznajú najmä weboví vývojári. Jeho Webentor Core umožňuje opakovane využívať už vytvorené stavebné prvky webov a podľa testovania skrátil čas vývoja približne o 42 percent. Riešenie sa už používa aj v reálnych firemných projektoch.
„Popri štúdiu som pracoval a dodnes pracujem ako web developer v agentúre Web.com, kde sa venujeme návrhu, vývoju a prevádzke rôznych webových stránok, ale aj mobilných a webových aplikácií a riešení spojených s umelou inteligenciou. Práve toto prepojenie praxe so školou sa premietlo do témy práce, ktorá vznikla skutočne z bežnej každodennej skúsenosti,” zhrnul víťaz kategórie Digital Business.
Kristína Gvozdiaková, ktorej práca z kategórie Society & Art sa venuje segmentácii ionosferických štruktúr na snímkach z celooblohových kamier, oslovila porotu unikátnym modelom. Tisíce snímok oblohy, ktoré by vedci museli vyhodnocovať manuálne, dokáže nový model spracovať automaticky. Zameriava sa na ekvatoriálne plazmové bubliny – javy v ionosfére, ktoré môžu narúšať signály satelitnej navigácie využívanej napríklad v doprave či poľnohospodárstve. Keďže pre túto úlohu nebol podľa podkladov k práci k dispozícii verejný anotovaný dataset, vznikol vlastný súbor ručne označených snímok a model bol následne použitý na pozorovania z päťročného obdobia 2019 až 2023. Výsledky nadväzujú na výskum Ústavu experimentálnej fyziky SAV a Boston University v oblasti kozmického počasia.
Štyri práce, štyri úplne odlišné svety. Spoločné majú to, že za nimi nie je iba teoretická otázka, ale snaha niečo pochopiť, vytvoriť, otestovať alebo posunúť ďalej.
V aktuálnom ročníku boli udelené aj dve mimoriadne ceny. Cenu rektora TUKE získal Richard Póša za Scenárový simulátor preťaženia nemeckej elektrickej siete a Cenu rektora UPJŠ Svitlana Vanchak za prácu Využitie recyklovaných materiálov pri vývoji elektrochemických senzorov pre detekciu bioanalytov.
Keď sa školy stretnú s praxou
Porota zložená z ľudí z akademického aj praktického prostredia sleduje nielen odbornú úroveň, ale aj praktický prínos, kreativitu či potenciál ďalšieho využitia prác. Rovnaký princíp sprevádzal aj minuloročný ročník, v ktorom vznikali napríklad AI hlasový agent pre firmy, automatizovaný stroj pre výrobu či ekologickejšie riešenie úpravy implantátov.
Podľa prorektora TUKE pre inovácie a transfer technológií Juraja Gazdu majú podobné projekty význam aj v čase, keď sa vysoké školy vyrovnávajú s novými výzvami spojenými s umelou inteligenciou, kritickým myslením či masifikáciou vysokoškolského vzdelávania.
„Je dnes veľmi zložité vyhodnotiť reálnu vedomostnú úroveň našich študentov,“ hovorí. Práve pri súťažiach tohto typu však podľa neho možno vidieť, čo študent dokáže vytvoriť vlastnou prácou a v spolupráci so svojou školou.
Dôležitá je pritom aj spolupráca medzi jednotlivými univerzitami a firmami. Gazda oceňuje rastúce prepojenie košických univerzít so Slovenskou akadémiou vied aj podporu spoločnosti GlobalLogic Slovakia, ktorá súťaž každoročne organizuje so svojimi partnermi.
7 692 strán a nový challenge
Tohtoročné práce dali porote zabrať. 76 prác znamenalo spolu 7 692 strán.
„Bolo to trošku veľa, ale zvládli sme to,“ konštatuje Milan Varga, manažér Innovlab Startup centra pri Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia.
Práve on upozorňuje ešte na jeden zaujímavý trend. Projekty sú čoraz viac multidisciplinárne a umelá inteligencia preniká prakticky do všetkých oblastí. To môže v budúcnosti znamenať aj zmenu samotných kategórií súťaže.
Kým teda študenti hľadajú nové riešenia pre svet okolo nás, samotná súťaž sa musí meniť spolu s nimi. Pretože dobrá záverečná práca nemusí byť poslednou bodkou za štúdiom. Môže byť naopak prvým krokom k výskumu, produktu, startupu, novej technológii alebo riešeniu, ktoré sa raz dostane k ľuďom.
Foto v článku: autorka
