Od Na Slovensku máme množstvo hradov, ktoré si zahrali vo filmoch a rozprávkach. Oravský hrad má medzi nimi predsa len mimoriadne postavenie. Jeho strmé bralo, veže vyrastajúce v niekoľkých výškových úrovniach, nádvoria, kamenné priechody a silueta nad riekou dokážu pred kamerou predstavovať rozprávkové kráľovstvo, stredoveké sídlo aj zlovestný hrad niekde v ďalekých Karpatoch. Filmári túto vlastnosť objavili už pred viac ako sto rokmi.
Hrad nad Oravským Podzámkom patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky hradného staviteľstva na Slovensku. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1267, keď ho uhorský kráľ Belo IV. získal od Mika z rodu Balašovcov. Počas nasledujúcich storočí sa postupne rozširoval. Výraznú stopu na jeho podobe zanechali Thurzovci, ktorí získali hrad v roku 1556 a uskutočnili jeho rozsiahlu prestavbu. Do podoby, ktorá zásadne určila jeho dnešný vzhľad, sa komplex dostal v roku 1611.Hrad prežil aj udalosť, ktorá ho mohla takmer vymazať z mapy. V roku 1800 vypukol rozsiahly požiar a poškodil veľkú časť areálu. Nasledovali záchranné práce a neskoršie obnovy. V roku 1868 tu vzniklo múzeum a hrad sa otvoril verejnosti a jeho obnova pokračuje ďalej.
Filmová kariéra sa začala upírom
Najslávnejšie filmové spojenie Oravského hradu nevzniklo v rozprávke, ale v horore. Ako spomína knižná séria Filmové miesta, nemecký režisér Friedrich Wilhelm Murnau si ho vybral pri nakrúcaní nemého filmu Nosferatu – symfónia hrôzy. Filmový štáb pracoval na Orave v roku 1921 a film mal premiéru v roku 1922. Oravský hrad predstavoval tajomné sídlo grófa Orloka, upíra, ktorého nezameniteľne stvárnil Max Schreck. Kamera využila hradné brány, kamenné priestory, drevené pavlače, Archívnu vežu aj dramatický pohľad na Citadelu vyrastajúcu zo skaly. Filmári pritom hrad snímali tak, aby jeho skutočná poloha nebola na prvý pohľad ľahko identifikovateľná. Časť scén vznikala aj na ďalších miestach dnešného Slovenska.
Nosferatu sa stal klasikou svetovej kinematografie a jedným z najvýznamnejších filmov nemeckého expresionizmu. Ide pritom o neautorizovanú adaptáciu románu Dracula Brama Stokera. Mená postáv a niektoré okolnosti príbehu boli zmenené, no podobnosť bola natoľko jednoznačná, že Stokerova vdova Florence sa súdne domáhala ochrany autorských práv. Neautorizovanú dokonca v takej miere, že bolo prikázané zlikvidovať kópie filmu, aby neexistovala žiadna kópia. No, jedna predsa len zostala svetu a archívom, takže film neupadol celom do zabudnutia. Jedna z najznámejších slovenských historických stavieb vstúpila do svetovej filmovej histórie ako Transylvánia.
Od Adama Šangalu po Kráľa Drozdia brada
Po Nosferatu nasledovali ďalšie produkcie a najmä v druhej polovici 20. storočia sa hrad začal pravidelne objavovať v historických filmoch a rozprávkach. V roku 1972 sa hrad objavil v historickom filme Adam Šangala režiséra Karola Spišáka podľa románu Ladislava Nádaši-Jégého. Mimoriadne dobre jeho architektúru využila rozprávka Kráľ Drozdia brada z roku 1984 režiséra Miloslava Luthera. Oravský hrad v nej nebol iba vzdialenou kulisou. Filmári pracovali s jeho exteriérmi, nádvoriami aj interiérmi a hrad sa stal výraznou súčasťou sveta pyšnej princeznej Anny a kráľa Jána.
Nasledovali ďalšie televízne a filmové projekty. Na hrade sa nakrúcala Rozprávka rozprávok z roku 1991, časť televízneho seriálu Škriatok či historický film Matúš z roku 1996, venovaný príbehu Matúša Čáka. Ako vo viacerých rozhovoroch uvádza kulturológ a autor knižnej série Filmové miesta Tomáš Galierik: „Zaujímavosťou je rozprávka Sokoliar Tomáš. Václav Vorlíček ju nakrúcal aj na Oravskom hrade, ale zároveň využil hrad Krásna Hôrka. Kamera a strih z dvoch skutočných slovenských hradov vytvorili jedno filmové sídlo.“
Oravský hrad poznajú aj zahraničné filmové štáby
Orava nepriťahovala iba československých a slovenských tvorcov. Oravský hrad sa objavil napríklad v siedmej časti poľského televízneho seriálu Jánošík z roku 1973, ktorý režíroval Jerzy Passendorfer. V 90. rokoch a na prelome tisícročí prišli ďalšie medzinárodné produkcie. Nakrúcal sa tu film Princezná a žobrák režiséra Lamberta Bavu, Dračie srdce II režiséra Douga Leflera či televízna adaptácia príbehu Cárov emisár.
K upírom sa hrad symbolicky vrátil o takmer storočie neskôr. Objavil sa v trojdielnej televíznej minisérii Dracula, ktorú pripravili Mark Gatiss a Steven Moffat a ktorá mala premiéru na prelome rokov 2019 a 2020 v ponuke NETFLIXU. Produkcia opäť využila jeho výnimočne dramatickú siluetu a prostredie, ktoré pred kamerou nepotrebuje veľa zásahov, aby pôsobilo ako sídlo z temného príbehu.
Rozprávkový hrad funguje aj v 21. storočí
Filmová história Oravského hradu sa pritom neskončila s veľkými historickými produkciami minulého storočia. Mariana Čengel Solčanská si ho v roku 2014 vybrala ako dôležitú kulisu rozprávky Láska na vlásku. O niekoľko rokov neskôr sa na hrad vrátila pri nakrúcaní televíznej rozprávky Tri zlaté dukáty, ktorá vznikala v roku 2023. Práve rozprávky ukazujú jednu z najväčších filmových výhod Oravského hradu. Nie je to jedna kompaktná budova s jediným architektonickým výrazom. Dolný, Stredný a Horný hrad vznikali a menili sa v rôznych obdobiach, takže sa tu stretávajú stredoveké, gotické, renesančné aj neskoršie prvky. Kamera môže niekoľkými zmenami uhla pohľadu vytvoriť dojem odlišných miest bez toho, aby filmový štáb opustil areál.
K tomu sa pridáva poloha na vysokom skalnom brale. Najvyššie prístupné priestory Citadely sa nachádzajú približne 110 metrov nad hladinou rieky Orava. Pri pohľade zdola preto hrad pôsobí omnoho monumentálnejšie, než by naznačovali samotné rozmery jeho jednotlivých budov. Filmovú minulosť dnes pripomína dokonca priamo jedna z expozícií hradu. Mediatéka v Citadele mapuje filmy a seriály, ktoré vznikali na Oravskom hrade a v jeho okolí. Význam hradu si pripomína v zásadnej miere aj kniha Tomáša Galierika s názvom Filmové miesta, ktorá bola prvým dielom dvojice tejto série.
Zoznam známych domácich a zahraničných diel nakrúcaných na hrade zahŕňa napríklad:
- Nosferatu – symfónia hrôzy – nakrúcanie 1921, premiéra 1922
- Koza Lapka – 1970
- Adam Šangala – 1972
- Jánošík, 7. diel – 1973
- Kráľ Drozdia brada – 1984
- Rozprávka rozprávok – 1991
- Škriatok, 10. diel – 1995
- Matúš – 1996
- Princezná a žobrák – 1997
- Sokoliar Tomáš – 1999
- Dračie srdce II – nakrúcanie na konci 90. rokov
- Cárov emisár – 1999
- Láska na vlásku – 2014
- Dracula – 2019 – 2020
- Tri zlaté dukáty – 2023
Zdroj:
- Oravské Múzeum
- GALIERIK, T. 2021. Filmové miesta, Bratislava : Vydavateľstvo Dajama, 2021, 160 s. ISBN: 9788081361340
