Východoslovenské múzeum má nový Museum Point. Rozhýbu sa aj sedemsto ročné exponáty

Historická budova, moderné technológie a návštevník, ktorý sa obslúži viac-menej sám. Východoslovenské múzeum v Košiciach (VSM) otvorilo nový Museum Point II. Okrem jednoduchšieho nákupu vstupeniek prináša dotykové obrazovky, LED panely či digitálne oživenie historických predmetov. A to je podľa riaditeľa múzea Dominika Béreša iba začiatok.

Keď človek vojde do historickej účelovej budovy Východoslovenského múzea, pravdepodobne neočakáva, že jednou z prvých vecí, ktoré uvidí, budú veľké dotykové obrazovky. Práve to je však zámerom nového Museum Pointu II.

Múzeum chce zmeniť prvé minúty návštevy. Návštevník by nemal premýšľať, kde si kúpi lístok, kam má ísť, čo si môže pozrieť alebo kde nájde ďalšie informácie o aktuálnych výstavách. A následne by sa nemal iba pozerať na exponáty za vitrínami, ale aj interaktívne objavovať príbehy, ktoré sú s nimi spojené.

„Povedali sme si, že aj tento priestor historickej účelovej budovy vo VSM si zaslúži krok vpred. Možno krok v prospech mladej generácie, krok k technológiám, k väčšej viditeľnosti, obslužnosti a autonómnosti,“ ozrejmil riaditeľ Východoslovenského múzea Dominik Béreš.

Projekt vznikol s podporou Košického samosprávneho kraja a v rámci výzvy Tradície inšpirujú inovácie doň smerovalo 45-tisíc eur. Od začiatku roka trvala príprava približne deväť mesiacov.

„Trvalo, kým sa nám podarilo nielen obstarať hardvér, ale zároveň postupne vyvíjať aj aplikácie a softvérové riešenia, ktoré sú dnes nastavené,“ približuje Béreš a zároveň upozorňuje, že otvorením sa celý proces nekončí. Múzeum sa podľa neho s novými technológiami ešte len učí pracovať.

„Postupne budeme pridávať nielen na obsahu, ale aj na používateľsky prívetivých funkcionalitách.“

Lístok si kúpite sami. Čoskoro aj do iných expozícií

Dominantným prvkom nového priestoru sú dve 65-palcové dotykové obrazovky. Návštevník si cez ne môže vybrať výstavný okruh, pozrieť si aktuálne expozície či virtuálne prehliadky už skončených výstav.

Zároveň si môže človek hneď pri vstupe kúpiť vstupenku. A to nielen do samotnej historickej budovy.

„Človek sa môže obslúžiť úplne samostatne – až do momentu, keď si napríklad zakúpi vstupenku modernejšou formou platby alebo prostredníctvom QR kódu. Lístok potom môže mať priamo vo svojom telefóne a ten môže byť následne skontrolovaný naším zamestnancom,“ vysvetľuje riaditeľ.

Do budúcnosti má systém umožniť kúpiť si na jednom mieste vstupenku do ktorejkoľvek expozície múzea v meste – vrátane Rodošta či Miklušovej väznice. Práve jednoduchšia orientácia bola jedným z dôvodov, prečo sa múzeum rozhodlo vstupný priestor prebudovať.

„Často sa totiž stávalo, že sme nedokázali dohliadnuť na všetkých návštevníkov, ktorí vošli do priestoru, a zároveň bol návštevník po príchode trochu dezorientovaný – nevedel, kde si môže kúpiť lístky či suvenír a kam sa vlastne má vybrať.“

Nové usporiadanie má tento problém vyriešiť.

Sedemstoročné predmety dostanú nový život

Technológie však nemajú slúžiť iba ako digitálna pokladňa či informačný panel. Zaujímavá je aj možnosť digitálne rozpohybovať niektoré zbierkové predmety. Práve týmto spôsobom chce múzeum osloviť aj ľudí, ktorí možno nemajú k historickým zbierkam prirodzený vzťah.

V prípade pohyblivých obrazov si múzeum vybralo aj konkrétne historické osobnosti. Návštevníkom sa prihovárajú Imrich Henszlmann, jeden zo zakladateľov múzea, a Jozef Polák, jeho významný medzivojnový predstaviteľ. Prostredníctvom umelej inteligencie hovoria po slovensky, anglicky a maďarsky.

Múzeum sa rozsvieti aj smerom do ulice

Nový život dostal aj priestor smerom von z budovy. V oknách sú integrované LED panely, ktoré majú upozorňovať na aktuálne výstavy a podujatia.

„Budú informovať nielen o tom, čo sa deje v múzeu a čo si v ňom môžu návštevníci pozrieť, ale zároveň zaujímavým spôsobom rozpohybujú a predstavia rôzne predmety a témy, ktoré sa v múzeu v danom momente nachádzajú,“ hovorí Béreš.

Podľa neho môže mať nový vizuálny prvok aj trochu nečakaný efekt.

„Scenéria budovy, keď sa rozsvieti, sa podľa mňa stane aj lákadlom pre fotografov.“

Aj múzejný obchod musel rešpektovať historickú budovu

Modernizácia pritom neznamenala, že by historický priestor dostal úplne nový vzhľad. Práve naopak. Pri návrhu bolo potrebné rešpektovať fakt, že ide o pamiatkovo chránenú budovu. Týkalo sa to aj múzejného obchodu.

„Viete, že keď chodíte po rôznych zábavno-vzdelávacích múzeách, často hneď pri vstupe nájdete predajné artikle, takzvané múzejné shopy alebo obchodíky. Toto miesto je však pamiatkovo chránené a protipožiarne pravidlá nám nedovoľujú klasický obchod. Preto sme predajné artikle integrovali do okien po pravej a ľavej strane.“

Pribudol aj nový celosklenený predajný pult. Návštevníci v ňom nájdu publikácie múzea, suveníry, minerály, tematické predmety či ďalšie produkty súvisiace s históriou regiónu.

Bude aj virtuálne zrkadlo

Najzaujímavejšie technologické novinky však ešte len prídu. Múzeum plánuje doplniť virtuálne zrkadlo, ktoré návštevníka prenesie do vybraného historického obdobia.

„Návštevník si bude môcť vybrať príjemnú atmosféru barokovej či gotickej expozície alebo inú aktuálnu tému a prostredníctvom tejto funkcionality sa ocitne priamo v danom prostredí – napríklad v kostýme a s tematickým pozadím. Výsledkom bude fotografia, ktorú si bude môcť poslať na e-mail.“

Pre múzeum to pritom nie je iba atrakcia pre návštevníkov. Béreš v nej vidí aj spôsob, ako sa môže múzeum zviditeľniť.

„Zo západného sveta túto formu veľmi dobre poznáte. Aj takáto forma propagácie je totiž veľmi dôležitá. Fotografia sa môže stať virálnou a môže mať veľmi slušný dosah na sociálnych sieťach, čo je takisto naším cieľom.“