Horúčka, kašeľ, bolesť celého tela a pocit, že potrebujeme „niečo poriadne“. Práve vtedy mnohí začnú premýšľať nad antibiotikami. Lenže sila príznakov nerozhoduje o tom, či antibiotikum potrebujeme. Aj vírusová infekcia môže človeka na niekoľko dní úplne vyradiť. A antibiotikum proti vírusu chrípky nezaberie.
Aj preto sa Dr. Max pri príležitosti Svetového týždňa povedomia o antimikrobiálnej rezistencii, ktorý pripadá na 18. až 24. novembra, pripája k osvete o správnom používaní antibiotík. Jedným z cieľov je pripomínať, že antibiotiká majú svoje presné miesto v liečbe a ich zbytočné či nesprávne užívanie prispieva k rastúcemu problému antibiotickej rezistencie.
Predstava antibiotika ako univerzálneho lieku na infekcie má podľa farmaceutov jednoduché vysvetlenie. Človek bol chorý, začal užívať antibiotiká a o pár dní sa cítil lepšie. Zlepšenie si preto prirodzene spojil s liekom. Pri mnohých vírusových infekciách by však k zlepšeniu došlo v rovnakom čase aj bez antibiotickej liečby. „Antibiotikum nie je silnejší liek na infekciu. Je to liek určený proti baktériám. Chrípku spôsobuje vírus, preto na ňu antibiotiká jednoducho neúčinkujú. Problémom je, že aj vírusová infekcia môže mať veľmi nepríjemný priebeh. To, ako zle sa cítime, nám ešte nepovie, či potrebujeme antibiotikum,“ vysvetľuje PharmDr. Ladislav Pôčik, farmaceut a manažér kontroly procesov a odborného rozvoja Dr. Max.
Vírus sa na baktériu „nezmení“
Častým argumentom pri antibiotikách je obava, aby sa vírusové ochorenie „nezmenilo na bakteriálne“. Vírus sa však na baktériu nemôže zmeniť. Môže sa ale stať, že sa k pôvodnej vírusovej infekcii pridá sekundárna bakteriálna infekcia. Vtedy už antibiotická liečba môže mať svoje opodstatnenie. Pre pacienta pritom nemusí byť jednoduché rozoznať, čo je príčinou jeho ťažkostí. Vírusové a bakteriálne infekcie totiž môžu mať podobné prejavy.
Jednou z možností, ktorá môže priniesť ďalšiu informáciu o stave organizmu, je CRP vyšetrenie. Z malej vzorky krvi z prsta možno v krátkom čase získať hodnotu CRP, ktorá je ukazovateľom zápalovej reakcie organizmu.
Význam preventívnych a orientačných vyšetrení dostupných priamo v lekárňach postupne reflektujú aj zdravotné poisťovne. Niektoré už svojim poistencom prispievajú na CRP vyšetrenie alebo ho za stanovených podmienok umožňujú absolvovať bezplatne. Poistenci Dôvery môžu napríklad v lekárňach Dr. Max využiť jedno CRP meranie bezplatne raz za kalendárny mesiac.
REKLAMA
Lekárnici vidia ďalší priestor v systémovom začlenení podobných vyšetrení do zdravotnej starostlivosti.
„Ideálnym ďalším krokom by bolo nastaviť jasné podmienky, za ktorých by CRP vyšetrenie poskytované farmaceutom v lekárni mohlo byť hradené z verejného zdravotného poistenia. Zároveň by bolo vhodné, aby sa výsledok vyšetrenia zaznamenával do eZdravia a bol dostupný aj ďalším zdravotníckym pracovníkom. Takéto nastavenie by pomohlo CRP vyšetrenie v lekárňach prirodzene začleniť do systému zdravotnej starostlivosti,“ hovorí Ladislav Pôčik.
Lekáreň má veľkú výhodu vo svojej dostupnosti. „Ak vieme pacientovi priamo v lekárni urobiť orientačné vyšetrenie, odborne ho vyhodnotiť v kontexte jeho ťažkostí a výsledok zároveň zaznamenať do jeho elektronickej zdravotnej dokumentácie, môže to pomôcť lepšie nasmerovať pacienta v systéme. Zároveň tým môžeme podporiť racionálne používanie antibiotík a posilniť úlohu farmaceuta v primárnej zdravotnej starostlivosti,“ dodáva.
CRP však nie je verdikt, ktorý hovorí: potrebujete alebo nepotrebujete antibiotikum. Výsledok treba vždy hodnotiť spolu s príznakmi, ich trvaním a celkovým zdravotným stavom.
“Výhodou lekárne je, že pacient nedostane iba číslo. Farmaceut mu pomôže zorientovať sa, či je postačujúca asistovaná samoliečba a sledovanie zdravotného stavu, alebo okrem samoliečby je potrebné vyhľadať aj lekára,“ dopĺňa Ladislav Pôčik.
Antibiotiká neprestávajú účinkovať na nás. Problémom sú baktérie
Zbytočné užívanie antibiotík nemá len význam pre konkrétneho pacienta. Súvisí aj s jednou z významných výziev modernej medicíny, antibiotickou rezistenciou. Aj tu pritom podľa farmaceutov pretrváva častý omyl. Rezistentným voči antibiotiku sa nestáva človek, rezistentnými sa stávajú baktérie.
Pri nesprávnom a nadmernom používaní antibiotík vytvárame podmienky, ktoré podporujú selekciu a šírenie rezistentných baktérií. Výsledkom môže byť, že liek, ktorý proti určitej baktérii v minulosti fungoval, neskôr účinný nebude. „Antibiotiká potrebujeme chrániť dnes, aby nám fungovali vtedy, keď ich budeme naozaj potrebovať. Preto by sme ich nemali užívať ‚pre istotu‘ ani siahať po antibiotikách, ktoré nám zostali doma z predchádzajúcej liečby. Rovnako by sme ich nemali dávať inému členovi rodiny. Antibiotikum nie je liek, ktorý si odložíme do zásoby na budúcu nádchu,“ upozorňuje Pôčik.
Ak antibiotiká predpíše lekár, pacient má dodržiavať stanovenú dávku, intervaly aj dĺžku liečby. Nemal by svojvoľne znižovať dávky, vynechávať ich, ukončovať liečbu podľa toho, že sa už cíti lepšie, ani liečbu bez odporúčania predlžovať.
Čo teda robiť, ak ide skutočne o chrípku? Pri nekomplikovanom priebehu potrebuje organizmus predovšetkým čas, pokojový režim a dostatok tekutín. Podľa potreby možno tlmiť jednotlivé príznaky, napríklad horúčku či bolesť. Antibiotikum však uzdravenie z vírusovej chrípky neurýchli.
Farmaceuti upozorňujú aj na ďalší častý zlozvyk: snahu chrípku „prechodiť“.
Pri chrípke pritom nemusíme hovoriť iba o liečbe. Najdôležitejšou špecifickou prevenciou chrípky je očkovanie. Vitamíny a minerály majú svoje miesto v normálnom fungovaní organizmu, no nemožno ich považovať za náhradu špecifickej ochrany pred chrípkou. Ako jednoducho zhŕňa farmaceut: „Vitamín C nenahrádza očkovanie proti chrípke. Antibiotikum nelieči chrípku a už vôbec by sme ho nemali užívať preventívne. Čím rozumnejšie budeme antibiotiká používať dnes, tým väčšia je šanca, že nám zostanú účinné, keď ich budeme skutočne potrebovať.“