Pre budúce generácie zdigitalizovali Stanislava Štepku

Počas novembrovej akcie Game Days Košice 2019 bol ako spíker konferencie pozvaný aj Ladislav Dedík zo Štúdia 727. Prezentoval digitálne skeny vozidiel, zbraní, budov aj rekvizít, ktoré spoločnosť pripravovala pre najnovšie vydanie hry Call of Duty Modern Warfare.

Ako dlho sa Štúdio 727 venuje digitalizácii?

3D objekty pripravujeme pre filmy už skoro 20 rokov, takmer v každom filmovom diele je potrebný takýto objekt. Kedysi, keď sa ručne vyrábali a modelovali napodobneniny, bolo náročné, aby to vyzeralo dobre. Dnes už máme možnosť objekty digitalizovať a následne ich vložiť do filmu či počítačovej hry. Možno to z hľadiska techniky výroby nie je jednoduchší spôsob, ale určite takto vyrobené objekty vyzerajú reálnejšie.

Je snaha zachytenia reality ako takej trendom?

Áno, určite, v snahe dosiahnuť realitu v nereálnom priestore sme urobili veľký krok. Súčasná digitalizácia výrazným spôsobom napomáha k hyperrealizmu.

Ako prebieha samotné 3D skenovanie?

Objekty zväčša prenášame k nám do ateliéru. Napríklad pre Call of Duty Modern Warfare sme skenovali i veľké nákladné vozidlá. Časti, ktoré išli demontovať, sme skenovali samostatne. Celkovo na naskenovanie jedného vozidla sme nasnímali fotogrametrickou metódou približne 50 000 fotografií. Z nich sme pomocou slovenského softvéru CapturingReality vytvorili textúrovaný 3D model.

Štúdio 727 bolo súčasťou projektu Digitalizácie kultúrneho dedičstva. O čo išlo?

Úlohou projektu bola digitalizácia slovenského kultúrneho dedičstva. To znamená, že sme, pre potreby Pamiatkového úradu SR, digitalizovali najznámejšie pamiatky na približne 80 lokalitách po celom Slovensku.

Bola to práca na vyše 2 roky s množstvom terénnych prác, pri ktorých sme kombinovali fotogrametrickú metódu s  laserovým skenovaním. Následne sme získané dáta spracovávali u nás v štúdiu do podoby digitálnych objektov.

Jednou z digitalizovaných budov je aj Dóm sv. Alžbety v Košiciach…

Áno, dóm sme skenovali približne mesiac. 10-členný tím fotografov a skeneristov sa snažil zachytiť každý architektonický detail. Urobil viac ako 100 000 snímok a skenov, fotili sme aj z vysokozdvižných plošín. Bol to náročný proces snímania. Na digitálnu podobu dómu som však veľmi hrdý, snažíme sa ho prezentovať všade vo svete.

Použil sa aj na prezentačné účely novopripraveného Návštevníckeho centra na Svalbarde (Spitzbergen), ktoré je spoločným projektom Globálnej databanky semien a AWA (Arktický svetový archív spoločnosti Piql AS) ), do ktorého sa ukladajú objekty svetového kultúrneho dedičstva pre budúce generácie. 3D model prezentuje Slovensko a bude použitý v Návštevníckom centre vo virtuálnej realite.

Pristupujete ku skenovaniu na základe toho, za akým účelom skenujete?

Áno, pri digitalizácii kultúrneho dedičstva sme museli zachytiť všetko tak, ako v danej chvíli bolo – či sú to zaujímavé fresky, alebo holé steny. Herný priemysel je iný, ten sa nezaujíma o zachytenie technických parametrov, ale hlavne o vizuálne zaujímavé objekty. Pre multimediálny priemysel skenujeme to, čo je potrebné podľa scenára. Napríklad by sme z celej budovy zoskenovali len rôzne zaujímavé časti, napríklad dvere.

Venujete sa aj skenovaniu ľudí. Za akým účelom?

3D skeny ľudí sa vedia využiť pri dizajne, architektúre, virtuálnych prehliadkach počítačových hrách. Napríklad skeny aktov využívajú aj umelci, ktorí z nich následne tvoria ďalšie virtuálne diela, alebo im slúžia ako predloha.

Skenujete okrem ľudí aj iné živé organizmy?

Náš prvý živý organizmus vôbec nebol človek, ktorý bol našou prioritou. Dôvodom bol dlhý a náročný proces registrácie informačného systému na úrade pre ochranu osobných údajov, počas ktorého nebolo možné skenovať ľudí. A keďže zvieratá žiadny podobný úrad nemajú, tak sme naskenovali koňa.

Ako prebieha samotné skenovanie ľudí?

Človek sa postaví v ateliéri do priestoru skenera a následne ho oskenujeme. Samotné skenovanie trvá stotinu sekundy. Je to veľmi podobné návšteve vo fotoateliéri, iba že tu na vás pozerá nie jeden, ale viac ako 200 fotoaparátov.

Skenovali ste aj niekoho známeho?

Naše štúdio veľmi potešilo, keď s návrhom digitalizácie súhlasil herec a režisér Radošinského naivného divadla Stanislav Štepka. Na návrh zareagoval jednoducho – tak sa poďme digitalizovať, a kedy? Zachytili sme ho v rôznych divadelných kostýmoch, s rôznymi gestami a mimikou. Dali sme mu zabrať. Bol u nás celý deň. Urobili sme okolo 50 skenov.

Som veľmi rád, že sa na to dal a máme ho v digitálnej podobe zachyteného aj pre ďalšie generácie a mohol dostať aj vytlačenú 3D figúrku. Takto by sme veľmi radi zachytili aj ďalšie významné osobnosti. 

Nebojíte sa zneužitia digitalizovaných verzií ľudí?

Negatívne možnosti zneužitia sú v dnešnom svete široké. Akúkoľvek fotografiou na internete viete dnes pomocou jednoducho dostupnej aplikácie zneužiť a následne i zosmiešniť kohokoľvek. Ak však chcete zneužiť 3D objekty, aspoň zatiaľ platí, že potrebujete byť technologicky zdatnejší. To však už časom zrejme nebude platiť.

Aká je podľa Vás budúcnosť digitalizácie?

Ako odznelo na konferencii, herný priemysel bude smerovať k tvorbe fiktívnej virtuálnej reality, vytvorenej s využívaním umelej inteligencie, ktorá využíva machine learning (strojové učenie). Tento proces  sa dnes úspešne rozbieha v 2D objektoch, napríklad fotografiách. V súčasnosti je internet plný 2D výstupov, fotografií, s ktorými strojové učenie pracuje. Ak by však AI  bolo úspešne využité na tvorbu 3D objektov, je potrebné aby sa strojové učenie malo z čoho učiť. A na to bude potrebovať kvalitne naskenované 3D objekty, ktorých ešte nie veľa. Takže možnej práce máme pred sebou dosť.

---