Koronavírus – epidémia, ktorá dokázala oslabiť aj veľký čínsky internetový múr

Prešlo viac ako 17 rokov, odkedy v provincii Guangdong, ktorá hraničí s čínskym mestom Hong Kong, zaznamenali prvý výskyt vírusu SARS. V priebehu niekoľkých mesiacov sa rozšíril  intenzívnou medzinárodnou dopravou do celého sveta. 

V tom čase Dr. Khan začínal svoju vedeckú kariéru lekára v Nemocnici sv. Michala v Toronte. Jeho kolegyňa sa nakazila, no našťastie prežila. Odvtedy ho zaujímalo, ako sa podobné choroby šíria po celom svete. 

BlueDot

Založil spoločnosť Blue Dot, ktorá využíva umelú inteligenciu na to, aby mohla sledovať desaťtisíce internetových článkov a identifikovať prípadné hrozby pre svojich klientov. 

V posledný deň roka 2019 si ich systém všimol niečo, čo upútalo aj ich pozornosť. Zápal pľúc neznámeho pôvodu, ktorým sa nakazilo 27 ľudí z čínskeho mestečka Wu-chan. Ihneď o tom informovali svojich klientov a predbehli tak Svetovú zdravotnícku organizáciu či Americké centrum na prevenciu chorôb o takmer dva týždne. 

Bolo to presne deň po tom, čo čínsky doktor Li Wen-liang z toho istého mesta upozornil svojich kolegov prostredníctvom aplikácie na vírus, ktorý sa podozrivo podobá na SARS a odporučil im, aby nosili ochranný odev. Bola to predzvesť novej epidémie koronavírusu, ktorý nakazil ku dnešnému dňu viac ako 40 000 ľudí. 

Podobnosť s pôvodnou epidémiou SARS má aj správanie čínskych orgánov. V roku 2003 sa SARS vírus rozšíril tiež vďaka tomu, že čínske úrady veľmi intenzívne kontrolovali informácie, ktoré sa šíria v médiách. Akoby sa nepoučili z pôvodných chýb a absurdným spôsobom ich zopakovali znovu. 

Dr. Li

Pár dní po tom, čo Dr. Li upozornil kolegov na nebezpečenstvo, bol predvolaný na úrad verejnej bezpečnosti. Tam mu prikázali podpísať list, v ktorom bol obvinený z nepravdivých informácií, ktoré vážne narušujú spoločenský poriadok. Predstavitelia Wu-chanu zatiaľ v polovici januára zorganizovali hostinu pre desaťtisíce ľudí, pri ktorej sa pokúšali o svetový rekord. Až o týždeň neskôr, 23. januára vyhlásili karanténu a uzatvorili celé mesto. 

Vo svojom príspevku na Weibo – čínskej mikroblogovacej platforme podobnej Twitteru, lekár popisoval, ako 10. januára začal kašľať, ďalší deň mal horúčku a o dva dni neskôr bol v nemocnici. Koncom januára mu bol diagnostikovaný koronavírus. Prešlo iba 7 dní a čínske štátne médiá informovali verejnosť o tom, že zomrel. Aj to zvláštnym spôsobom. 

Správa o jeho smrti priniesla veľkú vlnu negatívnych reakcií. Akoby absurdností nebolo dosť, lekári a novinári, ktorí boli pri tom, povedali BBC, že vládni predstavitelia tak veľmi chceli kontrolovať tok informácií, že prikázali lekárom umelo udržiavať Dr. Li pri živote. Napriek tomu, že bol mŕtvy. Podľa správ bol po novom opäť v kritickom stave. Napokon však aj oni kapitulovali a celý svet sa dozvedel o smrti lekára, ktorý prvý poukázal na nebezpečenstvo možného vírusu. 

Veľký čínsky firewall

Táto smrť však spôsobila vážne trhliny veľkom čínskom múre internetovej bezpečnosti – tzv. Veľkom čínskom firewalle. Režim pred nejakým časom zaviedol kreditný systém. Monitorovací nástroj, ktorý informuje úrady o tom, ako politicky korektne sa vyjadrujete. Pokiaľ kritizujete čínske úrady, strácate body a znižujete svoj rating.  Ak je príliš nízky, nedokážete si kúpiť ani lístok na rýchlostný vlak. 

Napriek všetkým týmto opatreniam zaznamenal čínsky internetový múr trhliny. Smrť Dr. Li sa stretla s veľkou nevôľou čínskeho obyvateľstva a dokonale odkryla spôsob, akým štát informuje svoju verejnosť. 

Strach z perzekúcií ale v poslednom čase vystriedal hnev. Smrť doktora z Wu-chanskej nemocnice spôsobila na internete výrazné vzplanutie vášní. Hashtag „Chcem slobodu prejavu” bol na čínskych sociálnych sieťach videný niekoľko miliónkrát, než ho stihli úrady zakázať. Systematické chyby explodovali do verejného hnevu a čínska vláda sa tak dostáva aj pod značný politický tlak. 

Kde je pravda? 

Aj vďaka takýmto lapsusom má čínska verejnosť problém dôverovať oficiálnym informáciám. Ľudia nedokážu rozlíšiť, čo je skutočná pravda a čo nie. To spôsobuje vo verejnosti situácie, kedy uveria aj nepravdivým fámam. 

Odpoveď čínskej vlády je však paradoxná – ešte viac cenzúry. Bloger Chen Qiushi, ktorý nezávisle informoval o situácii v meste, záhadne zmizol. Ľuďom, ktorí zdieľali jeho príspevky, zas blokujú účty. 

V tejto situácii ide o veľa. Nielen z medicínskeho hľadiska, ale aj politického. Napriek tvrdej kontrole a cenzúre sloboda slova začala presakovať cez slabé miesta veľkého čínskeho internetového múru. V konečnom dôsledku zatajovanie informácií opätovne prinieslo globálnu zdravotnícku krízu, a tak je výsledkom cenzúry v jednom čínskom meste celosvetová epidémia.