Lukáš Adamec prežíva aktuálne skvelé obdobie. Darí sa mu nielen v pracovnom, ale i v osobnom živote. Aj vďaka tomu, že ako hovorí, “už vyše roka počúva svoje telo a nikdy nemal lepšiu životosprávu”. Prečítajte si, ako bude tráviť sviatky a čo si myslí o novoročných predsavzatiach.
Predvianočný čas trávi Lukáš naozaj aktívne. Okrem množstva svojich koncertov bol i hosťom na koncertoch IMT Smile Exoticana, z čoho má veľkú radosť.
Chystám tiež nové piesne, samozrejme nejaké videoklipy a tak. Snažím sa predstaviť ľuďom čo najviac svojej vlastnej hudby, mať čo najviac svojich vlastných koncertov, kde sa približujem k fanúšikom,” vraví Lukáš, z ktorého priam srší, že miluje spievať. A to doslova čokoľvek. “Aj prebraté veci. Moje koncerty nikdy nie sú čisto o mojich pesničkách, hoci ich už mám dosť. Mnohí umelci ma za to aj kritizujú. Lenže ja zbožňujem spievať veci, ktoré fanúšikovia poznajú. Napríklad sa vždy rád vraciam k Nepriznanej, ktorá mi pomohla v Superstar. A rád sa vraciam aj k ľudovým piesňam. Ľudia si ich so mnou spievajú a ten pocit… Chcem si vždy z koncertu odniesť domov pocit, že celá hala spievala so mnou. Alebo námestie. Že to bolo super, boli sme spolu a oddýchli sme si od bežných starostí.”
Od nich si oddýchne počas vianočných sviatkov, na ktoré sa už nesmierne teší. Tento rok to vyšlo tak, že presne 24. decembra bude mať u seba “všetky” deti – Tea, a Leušku, ktorých má z predošlého manželstva, aj Valeho, ktorý je synčekom jeho súčasnej manželky Žužu. Slávnostnú večeru si užijú aj spolu s Lukášovou mamou a sestrou. “Vlani to tak super nevyšlo, tak sme si jednoducho sviatky posunuli a oslavovali sme Vianoce 20. decembra. Nikomu to nevadilo, deti sú už dosť veľké na to, že vedia, že Ježiško nemá presný kalendár. Už aj dobre vedia, ako to celé s Ježiškom je. Tešíme sa, že budeme v kruhu rodiny. A kto sa k nám ešte pridá, to uvidíme.”
Čo sa týka tradícií, snažia sa doma udržiavať tie najzákladnejšie. Hlavne majú určenú postupnosť jednotlivých chodov, čas otvárania darčekov a podobne. Žužu, ktorá pochádza z Prešova, si zase priniesla svoje zvyky. Nič však nehrotia do extrémov a celé sviatky sú u nich doma skôr voľnejšie. “Hlavne nám záleží na tom, aby sme boli spolu, aby bol kľud. To je na sviatkoch to najkrajšie.”
S novoročnými predsavzatiami uňho veľmi nepochodíte. “Ja si predsavzatia dávam, ale každý pondelok. (Smiech.) Nejaký Silvester pre mňa preto nie je žiadnym míľnikom. Predsavzatia si viem dať a následne ich nedodržať na pravidelnej báze – či už týždennej alebo mesačnej… Či už sa týkajú športovania alebo chudnutia. Zaberá mi to pomerne veľkú časť života. U mňa to je tak, že keď sa rozhodnem niečo robiť, tak to musím robiť automaticky hneď zo začiatku na 300 percent, a tým pádom sa hneď vyčerpám, unavím, ochoriem alebo niečo podobné. Čiže zasvietim a o dva týždne zhasnem, lebo ma niečo zastaví. (Smiech.) “
Snaží sa to však už teraz robiť múdrejšie a športuje umiernenejšie. Najnovšie našiel záľubu v plávaní, v ktorom vidí silný terapeutický prvok. Paradoxom je, že počas svojho vodnopólového obdobia práve plávanie nemusel.
“Bez športu však byť rozhodne nemôžem. Pomáha mi nielen fyzicky, ale aj psychicky. Čo si budeme hovoriť, teraz už v podstate nemám žiadne neduhy. Som absolútny abstinent, nefajčím – teda jedine ak sa raz za čas nechám strhnúť po koncerte ošiaľom kapely. Jediným mojím prešľapom býva jedlo, ale aj to už nahrádzam zdravými vecami,” objasnil nám už vyše roka maximálne zdravo žijúci spevák, ktorému dal stopku výstražný prst v podobe krachujúcich vzťahov.
“Ono ich na moje ceste bolo výstražných prstov viac, ale ja som ich nejakým spôsobom úspešne ignoroval. A niektoré boli väčšie. Týkali sa najmä alkoholu.
A jeden z takých veľkých prišiel približne pred rokom a pol, a to
som si povedal, že dosť, stačilo. Nešlo len o zdravie, aj keď samozrejme aj o to. Ale ovplyvňovalo to aj vzťahy, najmä môj vzťah s manželkou, s najbližšími. Potom prichádzajú výčitky a z nich sa už človek nevie len tak vymotať. Jedine tak, že sa bude snažiť niečo zmeniť. A u mňa tá zmena prišla, povedal by som, v poslednej chvíli.“
Predsavzatia si teda nedáva, skôr ich transformuje do roviny pracovných snov. Množstvo spoluprác s významnými hudobníkmi sa mu už splnilo, teraz by sa už skôr chcel zamerať na seba. “Ja by som už chcel byť na tom pódiu tým, pri ktorom by chceli stáť iní hudobníci, ale to je cesta. Je to na dlho. Moja kariéra odštartovala rýchlo a teraz ma ešte čaká veľa práce, aj takej mravenčej, vybudovať si fanúšikovskú základňu. Ľudia ma síce poznajú, ale priznávam, chcel by som viac fanúšikov, takú tú základňu, ktorá si kúpi aj merch, cédéčko, ktorá nás bude sústavne podporovať… a to je proste práca na roky, vychovávať si takto vlastne publikum.”
Aj preto si uvedomuje význam sociálnych sietí, no ako vraví, rozhodne sa v tejto oblasti necítia ako ryba vo vode. “Rozumiem, že je to vec, ktorá je v dnešnej dobe nevyhnutná. Vo mne je však výrazný kus staromódneho človeka, čiže je to pre mňa neuveriteľne ťažké. Rád sa ukazujem na pódiu a spievam, tam nič neriešim, nemám tiež problém nahrať nejakú reklamu a tak, ale sledovať teraz nejaké algoritmy a riešiť titulky a každé slovko v poste… plus sledovať štatistiky, ktoré aj tak nie sú celkom pravdivé, to ma vytáča. Uvedomujem si však, že sa to budem musieť naučiť, zhodnotil prakticky.
Všetkým čitateľom želá krásne sviatky plné pokoja.
Andrea Bercik
tlačová správa
Pridajte komentár