Rurálny život mimo ruchu mesta je vyhľadávaný, aj keď do väčších miest stále prúdia noví a noví ľudia. Z Košíc sa pred vyše 6 rokmi odsťahovala aj Katarína Filová. Jej meno vám možno nehovorí veľa. Dedinská mať však už áno.
Život na dedine, v izolácii, s poliami za domom, írskym vlkodavom a dvomi malými synmi Kataríne vyhovuje. Navyše pritom zo svojho kráľovstva rozbehla vlastnú značku oblečenia. Aký je jej pohľad na materstvo a ako to u nich doma vyzerá s prístupom k moderným technológiám? Aj na to sme sa jej opýtali v našom rozhovore.
Prečo ste sa rozhodli pre dedinu?
Dôvod je taký jasný – bývali sme v podnájme v Košiciach na Furči s priateľom, teraz už manželom, a túžili sme po domčeku. Tak sme v podstate 10 minút od Košíc kúpili pozemok, pustili sa do stavania a akonáhle bol náš dom ako-tak obývateľný, hneď sme sa presťahovali. A tak som sa začala dobrovoľne „izolovať”…
V akom zmysle?
Som taký typ, že mne mesto naozaj nechýba. Do Košíc chodím len na dohodnuté stretnutia, maximálne je to tak 2-krát do týždňa. Ak ale nepotrebujem, dedinu neopustím hoci týždne. S kým potrebujem, komunikujem cez telefón alebo internet. Život v meste mi nechýba a nejako som ho predtým ani nevyužívala. Chodiť si denne „sadnúť na kávu” nebolo nič pre mňa. Navyše teraz s deťmi to je vždy skôr o ich naháňaní než o sedení 🙂
Na dedine som našla všetko, čo potrebujem. Keď sme sa nasťahovali, chodila som na dlhé prechádzky so psom po poliach, záhradkárčila, nič mi nechýbalo. S príchodom detí sa to potom, samozrejme, čiastočne zmenilo.
Jediné, čo potrebujeme na prežitie, je nákup, ktorý zabezpečuje manžel, keď sa vracia z práce. Preto napríklad pre nás ani karanténa na jar tohto roka neznamenala nijakú zmenu vo fungovaní, akurát sa nám zrušili dohodnuté termíny.
Aké rozdiely vnímate medzi životom na dedine a v meste?
U nás doma môžem deti bez problémov vypustiť na dvor aj na ulicu, žijeme mimo hlavnej cesty. Dnes asi päť a dvojročné dieťa v meste samy na ulicu nevypustíte. Tu na dedine mám pocit, akoby žili podobné detstvo, aké sme mali my.
Ďalšia vec je aj tá, že život v meste je finančne náročnejší. Prídem tam raz za týždeň a už vidím, že okrem cesty narastú výdavky – tu na džúsik, tu na koláčik. Áno, v meste máte veľakrát možnosti, ktoré my na dedine nie, ale tie aj niečo stoja. Vždy je to však o tom, ktorá strana mince komu vyhovuje viac. Či tie možnosti, či ten pokoj 🙂
Chcete tým povedať, že by ste život na dedine neodporučili každému?
Ja sa snažím neodporúčať nikomu nič, pretože každému sadne niečo iné, Tak ako mne vyhovuje byť v izolácii na dedine, môže druhému vyhovovať byť v meste, chodiť sem a tam, mať okolo seba ľudí.
Myslím, že by sa nemalo odsudzovať, ak si človek vyberie to druhé, než si my sami predstavujeme, že je správne. Zvlášť to platí pri mamách. Materstvo je náročný stav – kruhy pod očami, veľa lásky a radosti, ale aj takmer okamžité zašpinenie všetkého, čo ste umyli. Sústavne robiť niečo a pritom dokopy nič nie je vidieť. Treba sa preto zariadiť podľa seba a tak, ako to koho psychike a zdravej duševnej rovnováhe vyhovuje.
Pridajte komentár