Prieskum: Čo chcú IT-čkári v časoch COVID-19?

Koncom roka 2020 organizovala spoločnosť Mentor Partners, ktorý stojí aj za portálom robíme.it, pravidelnú anketu Čo chcú IT-čkári?. Do prieskumu sa zapojilo rekordných 742 IT-čkárov a IT-čkáriek. Časť otázok sa venovala aj pandémii a jej vplyvu na prácu.

Prezentovať potreby IT odborníkov

Prieskum prebiehal od novembra do decembra 2020, zapojiť sa doň mohol ktokoľvek. Ako uvádza organizátor, „cieľom ankety je zistiť a prezentovať potreby IT odborníkov v zamestnaní a poradiť firmám, ako ITčkárov prilákať a udržať si ich, ale zároveň nepriamo vytvoriť ľuďom z IT lepšie pracovné podmienky.”

Respondentov ankety tvorilo 14 % žien a 86 % mužov. Až 70 % opýtaných bolo vo veku do 35 rokov, 77 % absolvovalo vysokoškolské vzdelanie. Najčastejšie profesné zamerania respondentov: IT developer (40 %), IT SysAdmin, IT tester, IT konzultant, IT architekt a IT manažér.

Výsledky ankety čo chcú ITč-kári

Prechod na home office

Takmer 83 % respondentov hovorí, že spoločnosť, kde pracujú, nemala problém s prechodom na prácu z domu. Len 12 % odpovedalo, že firma tento problém mala.
70 % ľudí odpovedalo, že ich zamestnávateľ nevníma v spojení s pandémiou ohrozenie svojej budúcnosti a len 13 % sa jej dopadov obáva.
61 % ľudí tvrdí, že ich zamestnávateľ aj naďalej prijíma nových ľudí. A 43 % opýtaných si myslí, že firma, kde pracujú, vidí v pandemickej situácii príležitosť na rozvoj.

Viac ako polovici opýtaných (56 %) sa páči, že pracujú z domu viac. Avšak skoro pätine (18,9 %) priveľa home officu nevyhovuje.

Efektivita práce

Napriek možným počiatočným obavám sa efektivita práce po prechode na home office neznížila. Nárast efektivity práce prišiel u viac ako tretiny (37 %) ľudí a jej pokles u necelej štvrtiny (23 %), pričom až 40 % respondentov nevníma zmenu v efektivite svojej práce.

REKLAMA

Efektívnejšie sa cítia tí, ktorí potrebovali viac priestoru na sústredenie sa. Pochvaľujú si nerušený čas, obmedzenie schôdzok a možnosť rozvrhnúť si svoj deň flexibilnejšie.

Vyjadrenia respondentov:

„Väčší pokoj, menej osobných stretnutí a konfliktov na pracovisku.”
„Meetingy len online, je ich menej a sú efektívnejšie.”
„Namiesto cestovania do práce sa môžem viac venovať riešeniu problémov.”
„Viac času na seba. Nemusím dochádzať do práce. Lepšie a dlhšie spím. Viac pohybu.”
„Konečne môžem tráviť čas prácou s kolegami z iných kontinentov a nie sedením v aute, len aby mal manažér dobrý pocit, že ma videl.”

Samozrejme, práca na home office priniesla aj nové návyky, napríklad samotný fakt, že sa zvýšil náš pracovný čas, keďže počítač s mailami a taskami máme skoro stále pred sebou. Potvrdzuje to aj prieskum: „Skoro nemožné je oddeliť pracovný a súkromný život a preto často pracujem od rána (8-9:00) niekedy ešte aj večer o 22:00. Nie je to vôbec nutné, ale vždy sa nájde niečo na čom sa dá pracovať a je ťažké odtrhnúť sa od PC.”

Čo chýba?

Najväčším nedostatkom home office je obmedzenie kontaktov s kolegami a nedostatok socializácie. Aj keď problém s efektivitou nemá vysoké percento opýtaných, domáce podmienky nemusia byť ideálne.

Vyjadrenia respondentov:

„Vidím pokles výkonnosti mojich tímov (SW vývoj), vyžadujú väčší „dozor” tým, že chýbajú stretnutia na chodbách, v kuchynke, kde sa dá rýchlo neplánovane dostať status. Na HO všetky tieto aktivity musia byť plánované, čo v konečnom dôsledku je vlastne menej efektívne.”
„Rýchlosť vypracovania úloh určite klesla, pretože je o dosť ťažšie spojiť sa s kolegami .. v kancelárii je jednoduchšie za nimi prísť a poradiť sa ako teraz vyvolávať.”
„Je ťažké pracovať v malom byte s dvoma školopovinnými deťmi. Brutálna záťaž najviac.”

Nováčikovia, zmena práce

Problém s prechodom na home office majú najmä mladší zamestnanci, prípadne noví zamestnanci. Znížila sa ich efektivita práce, stratila sa motivácia a sťažené je zapracovanie do nového kolektívu. Osobitne IT-čkári do 25 rokov sú takmer 2x častejšie ohrození zníženou efektivitou v práci ako ostatní. Naopak, vekovo starších zamestnancov, hlavne tých nad 30 rokov a s aspoň 5-10 rokmi skúseností, táto situácia zasahuje menej. Ľuďom bez rodín zároveň chýba spestrenie home officu, tak pracujú viac.

„Nastupoval jsem dva týdny před ůplným home officem, takže seznamování ve zkušební době se všemi v týmu bylo hodně pomalé.”
„Plánoval som odcestovať do zahraničia. Pandémia to skomplikovala, tak som tieto plány radšej odsunul. V nájdenej práci pre zahraničnú firmu som sa nevedel motivovať k práci na úplný remote home office, tak som ju nakoniec opustil.”

V období roka 2020 prevažne vplyvom pandémie prišlo o prácu až 10% respondentov. Pracovný trh bol na ponuky tiež skromnejší. V čase ankety nepracovalo a hľadalo si miesto 2,7% respondentov. Rok predtým to bolo 1,9%. Tí, ktorí si hľadali prácu sa sťažovali na úbytok otvorených pozícií.

Respondenti boli tiež menej naklonení meniť zamestnanie ako po minulé roky. Podiel tých, ktorí zvažovali zmenu zamestnania klesol o 10 percentuálnych bodov. Poklesol na 28,4% z 38,5% v prieskume rok predtým. Zdá sa, že neisté časy pandémie posunuli premýšľanie smerom k stabilite.

Očakávania a vyhliadky

Iba 6 % opýtaných sa chce vrátiť po skončení pandemických opatrení naplno do kancelárie
94 % by chcela pracovať z domu aspoň 1 deň v týždni, 83 % preferuje dva a viac dní
Najčastejšie voleným riešením bol pomer 3 dni z domu a 2 dni z kancelárie

Zhruba 70 % opýtaných si myslí, že v pri práci z domu by mal zamestnávateľ pokryť náklady na technické pomôcky a ergonomické vybavenie, ako je napr. monitor a myš. Až 52 % respondentov by uvítalo príspevok na energie či internet. Viac ako 47 % opýtaných by malo záujem o preplatenie nákladov na pracovný stôl alebo kancelársku stoličku. V kategórii iné náklady” respondenti najčastejšie odpovedali, že nepotrebujú kompenzovať žiadne náklady na prácu z domu. Spontánne sa tak vyjadrilo 5 % ľudí.