Erik zo Simple Wood: Nie je nič lepšie, ako vedieť zarobiť na svojej záľube

Erik je 22-ročný chalan, ktorý už 2 roky venuje svoje pracovné nasadenie vlastnému biznisu zameranému na prácu s drevom. Jeho tvorba sa nesie v znamení minimalizmu, čistoty a precíznosti. Erik sa riadi princípom neodopierať drevu vlastnú prirodzenosť, práve naopak. Snaží sa predovšetkým podčiarknuť jeho jedinečnosť či prípadnú atypickosť. A presne to je poslaním Simple Wood-u.

Tvoje výrobky sú už na prvý pohľad nápadité a svojské. Prečo si sa rozhodol práve pre prácu s drevom?

Keďže som chlapec z dediny, nemal som klasické detstvo ako moji mestskí rovesníci. Doma som stále niečo majstroval, behal som hore-dolu po lese. Okrem toho ma veľmi bavilo kreslenie a zaujímal som sa o architektúru. To je aj dôvodom, prečo po ukončení základnej školy viedli moje prvé kroky na SPŠ stavebnú a geodetickú so zameraním na architektúru a interiérový dizajn. Približne v tom období to akosi celé začalo. V treťom ročníku som doma začal vyrábať všetko možné, čo mi napadlo – od konferenčného stolíka do izby cez masívne police a závesné hodiny až po altánok a nádhernú drevenú bránu na našej chalupe. Tak nejak vyzerali moje začiatky.

V tom čase som sa začal zaoberať myšlienkou, že ak ma neprijmú na vysokú školu, začnem sa tejto činnosti venovať naplno a spravím si vlastný biznis. Nakoniec ma však vzali na architektúru, takže som mohol pokračovať v rovnakom zameraní. Všetky plány som odložil bokom, no po troch semestroch na výške som si uvedomil, že sedenie za počítačom od rána do večera ma vôbec nenapĺňa. Pri predstave neustáleho pozerania do obrazovky som sa vždy mimovoľne striasol – nevedel som si predstaviť, že takto by mal vyzerať môj život.

Predpokladám, že približne v tom období si začal uvažovať aj nad prvotným konceptom Simple Wood-u.

Presne tak. Jediná činnosť, ktorá ma na škole bavila, bolo ručné tvorenie modelov vyšperkovaných do najmenšieho detailu – v tom som sa priam našiel. Mínusy však nad plusmi výrazne prevažovali. Z toho dôvodu som sa v treťom semestri na vysokej škole rozhodol založiť instagramový profil s názvom Simple Wood. Pôvodne mal slúžiť len ako „bočné dvierka“ popri škole. Postupne však začali prichádzať prvé zákazky. Už hneď na začiatku som mal tú česť pracovať na väčšej objednávke, ktorá zahŕňala kompletné zariadenie do bytu. Práve vtedy som sa zároveň dostal do bodu, keď som si povedal, že definitívne kašlem na školu a idem sa práci s drevom venovať naplno.

Ako vyzerali tvoje podnikateľské začiatky?

Prvý rok som fungoval iba v obmedzenom prostredí domácej garáže, snažil som sa preto hneď na začiatku nepúšťať do náročnejších vecí. Musel som brať ohľad nielen na menšie priestory a jednoduchšie vybavenie, ale aj nedostatok financií, ktoré som ako 20-ročný študent a mladý začínajúci podnikateľ nemal k dispozícii. Týmto faktorom som potreboval prispôsobiť aj svoju výrobu. Snažil som sa vymyslieť produkt, ktorý by bol nenáročný na výrobu, no zároveň by bol jedinečný a originálny – skrátka úplne odlišný od bežných drevených výrobkov na slovenskom trhu. Takto vznikli moje farebné dosky na krájanie vyrobené z viacerých druhov dreva. Nápad sa ujal – ľuďom sa dosky zapáčili a začali si ich objednávať.

Jednu takúto väčšiu dosku s logom som vytvoril ako darček pre obľúbeného košického foodblogera, známeho ako FoodTipsKošice. Naša spolupráca pokračovala objednávkou pekného jedálenského stola. FoodTips na svojom instagramovom účte následne spropagoval obidva moje výrobky: okrem stola vyrobeného na mieru sa tak ľuďom zároveň dostali do širšieho povedomia aj moje dosky na krájanie, ktoré vyvolali veľký záujem a pomohli mi nakopnúť biznis.

Oslovili ma rôzne firmy, ktoré ocenili môj netradičný nápad a zaujala ich trvácnosť produktu, ktorý výborne poslúži ako kvalitný darček. Sami dokonca prišli s novým konceptom: navrhli si napríklad vlastné drevené lopáre, do ktorých som vyfrézoval logo a vyplnil ho farebným epoxidom.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa SIMPLE WOOD (@simplewood_sk)

Odkiaľ si zháňaš materiál?

Chodím ho skupovať vždy, kde je ponuka. Momentálne mám dostatok nahromadeného dreva, čo vnímam v aktuálnej situácii ako veľkú výhodu. Keď sa mi naskytne príležitosť, nepremýšľam, sadnem do auta a idem si materiál obzrieť osobne. Snažím sa ho zháňať najmä z okolia a mám aj jedného stáleho dodávateľa.

Občas mám šťastie a drevo si ma nájde takpovediac samo od seba. Ako napríklad nedávno, keď v meste zrezali celú alej obrovských storočných stromov. Dohodol som sa s vedúcim a do dielne som si odviezol 4 mohutné stromy, ktoré by za normálnych okolností skončili v štiepkovači.

Následkom pandémie výrazne vzrástla cena dreva, čo súvisí s jeho nedostatkom na trhu. Akým spôsobom ťa zasiahla materiálová kríza?

V tomto smere je situácia na trhu dosť kritická a ceny dreva sú už teraz pomerne vysoké. Práve z toho dôvodu zháňam drevo všade, kde sa len dá.

Byť mladým podnikateľom v čase koronakrízy je vo všeobecnosti veľmi ťažké. Počas prvej vlny covidu som tri mesiace nemal vôbec žiadne objednávky. Pandemická situácia teda nepriaznivo zasiahla aj mňa – možno dokonca ešte viac ako ostatných. V tom čase som totiž ešte len začínal, v brandži som sa pohyboval menej ako pol roka. Korona mi navyše znemožnila prijať štátne dotácie, z čoho som bol ako mladý 21-ročný začínajúci podnikateľ nemilo prekvapený.

Akú techniku využívaš pri výrobe? Existuje niečo, čím sa pri svojej práci riadiš?

Vo svojich produktoch sa vždy snažím zachovať predovšetkým autentickosť dreva, je to akýmsi mojím podpisom. Toto je štýl, ktorý pri svojej tvorbe preferujem. Nemám rád farebné epoxidové živice a extrémne zásahy do dreva. Pracujem najmä s transparentným epoxidom a v prípade, že sú v dreve praskliny alebo diery, sa túto jeho jedinečnosť snažím zachovať vyplnením praskliny. Človek má potom pri pohľade na drevo pocit, akoby tam ani nič nebolo.

Čo ťa pri tvojej práci inšpiruje?

Za tie roky som ešte nikdy nemal núdzu o vlastné nápady. Problémom je skôr to, že som ešte všetky z nich nestihol zrealizovať. Bezodnou studnicou inšpirácie je však v tomto smere aj internet. Sociálne siete ponúkajú množstvo nápadov, ktorými sa pri tvorbe dizajnu riadim. Potom si už len stačí sadnúť k počítaču (aj keď sa k tomu občas musím dokopať) a v programe spracovať návrh. Pri samotnej výrobe je potom dôležité dať výslednému produktu podobu, ktorá presne korešponduje so všetkými náležitosťami vizualizácie.

Okrem dreva pracujem aj so železom. Zložitejšie kovové nôžky svojho konferenčného stolíka, pozostávajúce z niekoľkých vzájomne sa prelínajúcich tyčí, som nenašiel u žiadneho iného výrobcu. Niečo na ten štýl možno áno, ale nič rovnaké. Snažil som sa preto čo najviac vyťažiť zo svojej autenticity, hoci aj za cenu zložitejšieho postupu pri výrobe. Keď som návrh ukázal kamarátovi, ktorý mi pomáhal so zváraním, smial sa, že som blázon. Nechápal, ako to chcem spraviť, ale ja som už mal v hlave jasnú predstavu.

Bol si nútený brať nejaké pôžičky, ktoré by ti pomohli s financovaním strojov a potrebného materiálu?

K tomu som sa našťastie uchýliť nemusel. Čo sa týka nástrojov, niečo sme už doma mali, no začínal som v podstate od nuly. Pracoval som len s tým, čo som mal k dispozícii a postupne som sa každou ďalšou objednávkou vypracoval. Zo zálohy z prvej zákazky som si kúpil základné náradie a každou ďalšou som si potom dokupoval nové stroje.

V akom pomere vyrábaš produkty podľa vlastného návrhu, v porovnaní s presne definovanými želaniami svojich zákazníkov?

Záleží to od môjho času a ročného obdobia. V lete som mal toľko roboty, že k vlastným projektom som sa nestihol dopracovať. Vyrábal som najmä veci na zákazku. Ak som mal nadbytočný materiál a času nazvyš, vyrobil som produkty podľa vlastných predstáv.

Z pohľadu dopytu, je podľa teba trh na Slovensku pripravený na takýto biznis? Ako vnímaš v tomto smere slovenskú klientelu?

Podľa mňa ešte stále nie je. Veľmi pozorne si všímam, že Slováci nevedia celkom oceniť kvalitnú ručnú prácu a to, že si dá niekto záležať na svojich výrobkoch. Zbadajú cenu a nič iné ich už nezaujíma. 80 % ľudí, ktorí sa mi cez Instagram ozývajú, mi po zverejnení ceny buď vôbec neodpíšu, alebo sa vykrútia. Vo väčšine prípadov ich ani nezaujíma postup pri výrobe, ktorý je rozhodujúci pri stanovení cien. Jednoducho povedané: v tom momente, keď zbadajú cenu, majú jasno.

Samostatnou skupinou sú tí, ktorých samotná kvalita výrobku vôbec nezaujíma a cena je to jediné, čo pri svojom rozhodovaní berú do úvahy. Radšej sa obrátia na výrobcov, ktorí im za lacno predajú produkty s neporovnateľnou kvalitou spracovania. Je to podľa mňa pre poctivé slovenské remeslo veľká škoda.

Simple Wood v číslach:

• 9 druhov dreva (dub, buk, orech, agát, paduk, cumaru, čerešňa, slivka a marhuľa) používa Erik pri svojej doske na krájanie
• najstarší strom použitý pri výrobe: cca 300 rokov
• približne 18 stolov vyrobených za posledný rok
• čistý čas výroby jedného stola: najmenej 10 hodín  
• najdrahšia doska na krájanie podľa želania zákazníka: 150 €
• počet prstov, ktoré utrpeli zranenie pri výrobe: 1

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa SIMPLE WOOD (@simplewood_sk)