Viete si predstaviť brázdiť cesty len tak naľahko na krehkej Vespe? 39-ročný Jozef, ktorý sa ukrýva za prezývkou Signor Vespa, si takto plní dlhoročný sen. Užíva si každučkú sekundu jazdy a zistil, že auto už k životu vôbec nepotrebuje.
Najprv ste jazdili na motorke, prešli ste na Vespu 125 a teraz máte už aj Vespu 300. Ktorú máte najradšej?
Je to veľmi ťažko povedať, lebo vlastne 125-ka je naozaj menšia, ideálna do mesta. Je obratná, jednoduchá, niečo ako rýchlejší bicykel. Tristovka už je väčšia, skôr serióznejší skúter. Inak sa na nej sedí, inak jazdí. Pôvodne som jazdieval na motorke, no vždy som na výletoch závidel ľuďom, ktorí nasadli na skúter len tak v žabkách a tieločku, s cigaretkou a telefónom zastrčeným niekde pod helmou. Presne niečo také som chcel a postupne som sa k tomu dopracoval.
A motorky ste sa úplne vzdali?
Vespa ma začala neuveriteľne baviť. Chvíľu som mal obe, no čoskoro som pochopil, že motorka už len stojí v garáži. Úplne som ju vyčlenil zo života. Na Vespe sa dá fungovať skoro všade.
A ako vlastne došlo k tomu, že ste sa rozhodli cestovať s ňou po Európe?
Mám rád cestovanie, rád spoznávam nové miesta a krajiny, mám rád Alpy aj prímorskú atmosféru… Predtým som sa z bodu A do bodu B presúval autom a samotná cesta nebola pôžitok, len nutnosť. Teraz na Vespe si už užívam úplne všetko. Nielen samotnú destináciu či pamiatku, ale aj presuny. Vždy je čo vidieť. A všetko je oveľa intenzívnejšie. Vespa nejde až tak rýchlo, preto stihnem obdivovať aj kvietok či horský chodník.
Aj samotné sedenie, počasie či starosti s batožinou sú však intenzívnejšie…
To áno. Ale ten, kto ju vyrobil, vedel, načo ju vyrobil. Má rôzne príslušenstvo, kadejaké nosiče a doplnky. Je to jeden z produktov, ktorý sa naozaj veľmi často modifikuje. A keďže sú milovníci Vespy vo svete veľkou komunitou, ľudia si ju prispôsobujú. Dá sa prikúpiť kempingová stolička, stan a podobne. Zároveň na nej čokoľvek dokážete odviezť. Dve tašky nákupu, kabelku, stoličku a neviem čo ešte naraz.
Kde všetky ste už na Vespe boli?
Stále platí, že najďalej to bol Gibraltar a z neho Afrika. To bola moja zároveň aj moja najdlhšia súvislá cesta. Niečo cez 7-tisíc kilometrov mi trvalo približne 25 dní. Presne som si ju naplánoval – tu začnem, tam skončím a presne som tiež vedel, čo všetko chcem vidieť. Chcel som určite ísť do Barcelony či navštíviť Carcassone vo Francúzsku. Bolo to viacero bodov, ktoré som potreboval prepojiť – akoby krížovka, ktorá vznikla spájaním rôznych miest a pamiatok.
Koľko má Vaša Vespa 125 rokov?
Teraz v lete to bude 5 rokov a najazdených mám na Vespách cez 80-tisíc kilometrov. Je to dosť, už by to bolo aj na cestu okolo sveta.
Robievate si na nej aj víkendové výlety takpovediac na otočku?
Určite. Vlani bol napríklad môj otec v Chorvátsku na dovolenke a mne to dovolenkovo ani nijak inak nevychádzalo, tak som sa proste v piatok rozhodol, že idem. O polnoci som sadol na Vespu 300 a ráno som bol tam. V sobotu som si užil more a v nedeľu som šiel späť. (Smiech.) Na tom silnejšom skútri je to zrealizovateľné. Je to akoby pomer toho, čo je tomu človek ochotný obetovať. Vlastne obetujete čas, no keďže pre mňa je cieľom už samotná cesta, tak to tak neberiem. Často pri presunoch objavím veci, ktoré sú lepšie než samotná destinácia. Alebo stretnem zaujímavých ľudí.
Stalo sa vám, že sa Vám Vespa cestou pokazila?
Našťastie nie, musím zaklopať, ale nikde som neostal stáť úplne bezradne. Vždy išlo len o drobnosti.
Chodievate sám alebo viacerí?
Niekedy aj viacerí. Máme rôzne akcie v rámci Vespa klubu, ideme sa spolu previezť. Väčšinou je to lokálne, ale s kamarátom sme boli napríklad v Taliansku. S partiou je to iné, vo dvojici tiež. Človek sa musí prispôsobovať. Keď jazdím sám, dám aj 600 kilometrov za deň, čo je 12 hodín a nie každému to vyhovuje. Riešim len svoje potreby a myšlienky. V kolektíve je to o kompromisoch, ale zase je väčšia sranda. Som za kombináciu čohokoľvek a s kýmkoľvek.
Sú pre Vás výlety na Vespe psychohygienou?
Je to naozaj úplný relax. Len čo je lepšie počasie, prídem do garáže, urobím po meste kolečko a je mi fajn. Je to úplne iný pocit. Nová energia do života.
V iných krajinách majú Vespy akoby väčšie zázemie. V Nemecku sa napríklad stretávajú v zime motorkári v Bavorskom lese na Elefantentreffen. Kamarát ma večne volá, no neláka ma veľmi partia opitých chlapíkov v stanoch. Ja si radšej urobím výlet tam, kde to mám radšej, a tak chodím začiatkom roka k moru. Podarilo sa mi tiež prejsť Alpy. Poriadne som sa obliekol a išiel. Človek však musí byť pripravený, mať výbavu, samozrejmosťou sú zimné pneumatiky.
Máte k Vespe taký vrúcny vzťah, že ju večne „ofukujete“, leštíte, čistíte? Ako mnohí muži auto?
Snažím sa. Mám handru a keď vidím umyvárku… Kedysi som to až preháňal, teraz sa to pohybuje na škále veľmi až medium. (Smiech.)
Čiže už je ten vzťah zdravší.
Áno, tak nejako.(Smiech.)
Utkvelo vám v pamäti z ciest niečo mimoriadne?
Bolo fakt horúco, štyridsiatky a vy vidíte Pont du Gard, most, pri ktorom sa dá okúpať. Skočil som do vody a bol som tam asi hodinu. A to bol jedinečný moment.
Zvyknete občas počas výletov improvizovať?
Základné veci mám naplánované. To znamená, že viem, kam sa chcem dostať, aj to, čo by som chcel po ceste vidieť. Ale mám skôr len osnovu a improvizujem. Veľmi často sa mi napríklad stáva, že zaspím a potom musím operatívne prehodnocovať.
Lákajú vás skôr turisticky vyhľadávané miesta alebo menej známe oblasti?
Je to taká kombinácia oboch. Určite chcem mať fotku pri Sagrada Familia, no akurát som sa tam odfotil a šmykal preč, toľko tam bolo ľudí. Veľakrát objavím napríklad dedinku ako z historického filmu, naozaj priam ako z katalógu, kde nikde-nikto a naozaj sa dostaví wow efekt.
Chodievate vôbec na dovolenky aj lietadlom alebo autom?
Ale áno. Občas. Dokážem si však už predstaviť život bez auta. So skútrom viete vybaviť v podstate všetko. Isteže sa vyskytnú aj momenty, keď je auto nevyhnutné, no to sa dá vyriešiť požičovňou. Je to len otázka toho, nakoľko je človek pohodlný.
Ale nie ste typ, ktorý teraz bude každého prehovárať, že auto je zbytočnosť? (Úsmev.)
Určite nie. Auto je určite komfortnejšie. Na Vespe som niekoľkokrát zažil krúpy a… Je to rozhodne iný zážitok ako v aute. (Smiech.) Vtedy si len hovoríte, že všetko je v Božích rukách a že to určite skoro prejde.
Na mňa to pôsobí tak, že si skrátka jazdou na Vespe zachovávate toho malého chlapca v sebe. Je to tak? Prejavuje sa to aj v iných oblastiach života?
Možno naozaj som takýto typ. S kamarátom si napríklad občas zájdeme do obchodného centra zahrať pinball alebo iné elektronické hry. V nedeľu si rozmeníme dvojeurovku a pol hodinu sa hráme. A mne to ani nepríde blbé. Asi som sa už naučil nebrať veľmi veľa vecí zbytočne úplne vážne. Úprimne, priznajme si, že ani tá Vespa nie je veľmi frajerská. Podľa niekoho pôsobí skôr ako pre ženy. Ja si to však nemyslím.
Aké sú najbližšie cestovateľské plány?
Určite jazero Bled v Slovinsku, kde bude veľké stretnutie, potom chcem dať Sicíliu a zo snov musím spomenúť Dakar. Preteky asi nie sú úplne zrealizovateľné, hoci je tam sekcia veterány, kde by som sa možno mohol šupnúť. Ale ja chcem prejsť priamo cestu Paríž – Dakar.
Andrea Bercik
tlačová správa
Pridajte komentár