Statočné levíčatá: Keď lekári v Košiciach bojujú za deti aj za hranicou medicíny

Každý deň sa tam odohrávajú situácie, v ktorých ide o to najcennejšie – o čas a životy detí. Reč je o Klinike pediatrickej anestéziológie a intenzívnej medicíny Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach. Hoci je medicínska starostlivosť na tomto jedinom pracovisku svojho druhu na východnom Slovensku na špičkovej úrovni, samotní lekári si uvedomujú, že dieťa a jeho rodina potrebujú viac než len bezchybný lekársky výkon. Práve preto založili občianske združenie Statočné levíčatá.

Keď medicína sama osebe nestačí

Pre lekárku Zuzanu Vargovú bol impulzom na založenie združenia moment, keď si uvedomila, že chce veci meniť aktívne.

„Motivuje ma fakt, že sa už na niektoré zlé situácie nechcem len pozerať, ale chcem ich zmeniť aj nad rámec popisu práce. Niekedy medicína sama o sebe nestačí a musí nastúpiť niečo viac,“ hovorí pediatrička, ktorá čerpala inšpiráciu aj zo svojho pôsobenia v Nemecku. Rozdiel podľa nej nie je v odbornosti, ale v prístupe k celému človeku: „Potrebujeme sa postarať nielen o telo, ale aj o dušu pacienta a jeho rodiny. V zahraničí bol priestor pozerať sa na každý prípad komplexnejšie.“

Na oddelení ležia deti v kritických stavoch – s poraneným mozgom, zlyhávajúcim srdcom či pľúcami, odkázané na dýchacie prístroje. Lucia Žillová, anesteziologička a intenzivistka, zdôrazňuje, že v týchto chvíľach je kľúčová dôvera.

„Rodičia nám zverujú to najcennejšie. Chceme, aby bolo normálne, že sú rodičia stále so svojimi deťmi,“ vysvetľuje s tým, že ich cieľom je posilniť partnerstvo medzi lekárom a rodinou.

Rodič ako kľúč k uzdraveniu

Lekári sa na oddelení stretávajú s rodinami, ktoré prežívajú extrémne náročné situácie. Niekedy ide o náhle zhoršenie zdravotného stavu, inokedy o dlhé týždne či mesiace hospitalizácie. Pri niektorých deťoch je súčasťou príbehu aj strata. Aj preto nevnímajú rodiča len ako sprievod. Chcú, aby bol blízko, aby bol prizvaný do rozhodovania a aby mal pocit, že je partnerom, nie prekážkou. Podľa lekárok má prítomnosť rodiča pri dieťati reálny význam aj pre jeho uzdravovanie. Vzťah medzi lekárom a pacientom je dnes oveľa viac partnerský, než býval kedysi, a pri ťažkých chronických diagnózach je zapojenie rodiny do rozhodovania úplne zásadné.

Napriek tomu, že moderná medicína už vníma rodiča ako súčasť liečebného procesu, realita slovenských nemocníc tejto vízii často hádže polená pod nohy. Matky a otcovia často sedia pri lôžkach aj dvanásť hodín na obyčajných stoličkách, pretože na oddelení chýba priestor. Pre rodičov je na oddelení k dispozícii len jedna izba s dvoma posteľami, hoci hospitalizovaných môže byť osem či deväť detí. Mnohé rodiny navyše cestujú do Košíc z celého regiónu.

REKLAMA

Stáva sa, že si rodiny hľadajú ubytovanie v blízkosti nemocnice len preto, aby mohli zostať pri deťoch čo najbližšie. Aj tu vidia lekárky priestor na zmenu. Združenie chce postupne pomáhať zveľaďovať prostredie oddelenia tak, aby bolo ľudskejšie a dôstojnejšie. Nielen pre deti, ale aj pre ich rodičov. Situácii by pomohol napríklad prenajatý byt, ktorý by mali rodiny dočasne k dispozícii.

„Keď s rodičmi slušne komunikujeme v normálnom priestore a nie medzi dverami, ukážeme im, že nám nezavadzajú. Potom sa s nimi dajú lepšie riešiť aj ťažké témy,“ hovorí Lucia Žillová.

Víziou združenia je vytvoriť prostredie, v ktorom sa rodičia nebudú cítiť odsunuto a neisto. Chcú začať aj pri zdanlivých drobnostiach, od vybavenia izby pre matky až po bežné potreby, ktoré môžu spraviť dlhé hodiny pri dieťati znesiteľnejšími.

Potreba komplexnej pomoci: Psychológ, rehabilitácia a paliatíva

OZ Statočné levíčatá si kladie za cieľ priniesť na oddelenie služby, ktoré štátny rozpočet bežne nepokrýva. Jednou z priorít je stála psychologická pomoc, a to nielen pre rodiny v kríze, ale aj pre personál.

„Máme možnosť zavolať psychologičku k najťažším rozhovorom, ale chceli by sme, aby tu bola takmer pri všetkom. Mala by pomáhať aj nám lekárom naučiť sa s rodičmi žiť v symbióze,“ vysvetľuje Lucia Žillová. „Mamička, ktorá ráno príde k lôžku svojho dieťaťa, možno celú noc od strachu nespala. Je vytrhnutá zo svojho prostredia a potrebuje obrovskú podporu,“ dopĺňa situáciu Zuzana Vargová.

Rovnako dôležitý je aj fyzický návrat detí do života. Mnohé deti po dlhom umelom spánku potrebujú intenzívne cvičiť, na čo súčasné kapacity nestačia. „Chceli by sme mať vlastnú rehabilitačnú sestru pre naše oddelenie, ktorá by s deťmi cvičila viackrát denne a učila to aj rodičov,“ vymenúva plány pediatrička Vargová.

Lekárky sa neboja otvárať ani tie najcitlivejšie témy, akou je dôstojné odchádzanie. „Chceli by sme podporiť aj detskú paliatívnu starostlivosť na východe, aby deti, ktorým už medicína nevie pomôcť, mali komfortný zvyšok života,“ konštatuje Lucia Žillová.

Prebúdzanie do krajšieho sveta

Pomoc združenia má však aj veľmi praktickú a hmatateľnú podobu. Jedným z cieľov je úprava tzv. zobúdzacej izby, kde sa deti preberajú z anestézie. Intenzivistka Žillová opisuje, že tento moment môže byť pre dieťa desivý:

„Nie každé dieťa sa rado zobudí do hluku a ostrého svetla. Pomohlo by intímnejšie osvetlenie, slúchadlá na odfiltrovanie zvukov prístrojov alebo tablety s rozprávkami, aby zabudli na okolitý svet.“

Rovnako dôležitá je aj osveta, aby spoločnosť prijala deti s rôznymi zdravotnými pomôckami bez predsudkov. „Napríklad tracheostomická kanyla môže vyzerať strašidelne, ale dieťa s ňou môže žiť plnohodnotný život. Ako spoločnosť to musíme prijať a podporiť,“ pripomína Žillová.

Ako pomôcť levíčatám?

Názov združenia je poctou odvahe malých pacientov.

„Lev je synonymum bojovníka a tu sa často zvádza ten najťažší boj o život. Deti sú malí bojovníci – levičatá, a my sa snažíme doceniť, aké náročné to pre ne a ich okolie je,“ vysvetľuje Zuzana Vargová.

Verejnosť môže k tomuto boju prispieť viacerými spôsobmi. Okrem finančných darov združenie víta aj konkrétne veci, ktoré spríjemňujú pobyt na klinike: cumle, hračky, odhlučňovacie slúchadlá, lampy s bielym šumom či senzorické pomôcky uľahčujúce rehabilitáciu. Každá jedna drobnosť pomáha naplniť hlavnú víziu lekárok – priniesť komfort, bezpečie a pochopenie do príbehu každého statočného bojovníka. Aby rodiny z nemocnice neodchádzali s traumou, ale s pocitom, že v najťažších chvíľach ich života pri nich stáli ľudia, ktorým na nich skutočne záležalo.