Klimatizácia či ventilátor? Návod, ako sa správne ochladzovať

Napriek tomu, že klimatizácia aj ventilátor môžu byť dobrými „pomocníkmi“, ako sa v horúcich dňoch ochladzovať, ani s nimi to netreba preháňať. V niektorých prípadoch nám môžu dokonca aj uškodiť. Na pozore by sa mali mať najmä astmatici či alergici. Téme sa venuje všeobecný lekár Nemocnice AGEL Košice-Šaca MUDr. Lukáš Olšavský.

Ľudské telo je schopné samostatnej termoregulácie, inak povedané, má schopnosť udržiavať stálu telesnú teplotu organizmu, napríklad potením. Čo ale v prípade, ak mu treba s ochladzovaním trochu pomôcť? „Z vonkajších spôsobov je vhodné znižovať teplotu v miestnosti, v ktorej sa ľudský organizmus nachádza, pomocou klimatizácie. Taktiež je účinné znižovanie telesnej teploty pomocou letnej, ale nie ľadovej sprchy či schladenie cievneho systému pomocou vlhkej handry alebo prúdu vlažnej vody na krk, zápästie alebo stehná, teda miesta, kadiaľ prechádzajú väčšie tepny. V horúcich dňoch treba redukovať svalovú aktivitu, dodržiavať pitný režim či konzumovať ľahšie jedlá, ovocie a zeleninu,“ priblížil MUDr. Lukáš Olšavský, ktorý zároveň vysvetlil, prečo je podľa neho vhodnejšia klimatizácia než ventilátor. „Z lekárskeho hľadiska nám ide o schladenie vzduchu a priestoru, v ktorom sa človek nachádza, a nie o rozvírenie teplého vzduchu v miestnosti, ako je to pri ventilátoroch. Ako si ju nastaviť? Teplota ľudského tela sa pohybuje v rozpätí od 36 do 37° C.

Zvýšená teplota organizmu priamo úmerne vzrastá s teplotou prostredia, v ktorom sa nachádza. Správne nastavenie klimatizácie by sa preto malo pohybovať maximálne 6° C pod teplotou, ktorú dosahuje okolitý priestor,“ uviedol lekár s upozornením, že ľudia dlhodobo pracujúci v klimatizovanom prostredí sú až 2,5-násobne náchylnejší na respiračné ochorenia. „Klimatizácia znižuje vlhkosť prostredia, čím vysušuje sliznicu dutiny nosa a úst, ktorá je preto náchylnejšia na baktérie, vírusy alebo plesne. Tie sa nachádzajú vo filtroch alebo voľne cirkulujú v ovzduší. Preto je vhodnejšie striedanie používania klimatizácie aspoň v hodinových intervaloch. Pri ventilátore ide len o prúdenie vzduchu a v kombinácii s otvoreným oknom dochádza k víreniu prachových a peľových častí, ktoré sa dostanú cez nosovú sliznicu do dýchacích ciest, čo môže byť pre alergikov či astmatikov veľmi nepríjemné až nebezpečné,“ vysvetlil MUDr. Lukáš Olšavský z Nemocnice AGEL Košice-Šaca.

REKLAMA

REKLAMA

Na čo nezabúdať pri ochladzovaní a prvá pomoc pri bolestiach

Pri ochladzovaní je dôležité postupné znižovanie teploty ľudského tela, aby sme predišli šoku organizmu z náhleho poklesu telesnej teploty. Napríklad, teplota vody pri sprchovaní by mala byť len o maximálne 2° C chladnejšia ako teplota tela. V prípade nástupu bolestí spôsobených prievanom je potrebné vzdialiť sa od priameho prúdu chladného vzduchu. „Taktiež sa treba vyhnúť, či už pri ventilátore alebo klimatizácii, priamemu prúdeniu chladného vzduchu, aby sa predišlo zápalovým ochoreniam ako sú sinusitídy, otitídy alebo konjuktivitídy, či v kombinácii so studeným potom v krížovej oblasti chrbtice môže dôjsť až k akútnemu vertebrogénnemu algickému syndrómu, laicky povedané – seknutiu a bolesti chrbtice,“ priblížil lekár. Pri očiach je najvhodnejší výplach daného oka pod tečúcou vodou. Pri bolesti chrbtice je vhodné použiť na miesto bolesti analgetické mazadlá s aplikáciou teplých obkladov na miesto bolesti po dobu 15 minút. Ľahké ťažkosti prejdú spontánne, pri ťažších komplikáciách treba vyhľadať lekársku pomoc. V prípade príznakov, ako sú výrazné potenie, červeň tváre, bolesti hlavy, dýchavičnosť, zvracanie až kolaps z prehriatia organizmu, treba začať s aktívnym ochladzovaním. Vhodná je studená vaňa, sprcha, či aspoň chladný mokrý uterák na hrudník, nutné je zabezpečiť zvýšené prúdenie vzduchu a doplniť stratené tekutiny. Ak príznaky do 30 minút neustúpia, treba vyhľadať lekársku pomoc.