Spoluzakladateľ projektu MyMachine: Snažíme sa v deťoch vybudovať kreatívnu sebadôveru

Kedysi platilo pravidlo Učiť sa, učiť sa, učiť sa. Aj keď sme sa sami seba ako žiaci pýtali, na čo v živote využijeme rovnicu o dvoch neznámych, či to, do akej čeľade patrí svokrin jazyk, naučiť sme sa to museli. Dnes sa však už deti nemusia učiť výhradne len memorovaním. Príkladom je projekt MyMachine Slovakia.

Dáva deťom možnosť vzdelania hravou formou, podporuje ich kreativitu a učí ich tímovej práci. Tiež zdôrazňuje fakt, že aj keď sa niečo nedá, v skutočnosti sa to dá – len treba nájsť iný vhodný spôsob. Projekt prepája všetky tri úrovne vzdelávania a učí študentov pracovať v tíme. 

MyMachine je vzdelávací program rozvíjajúci tvorivé myslenie detí a mládeže. Dáva šancu zvedavým a vynaliezavým deťom a študentom nachádzať technické riešenia pre originálne nápady. Jedinečnosť tohto projektu spočíva v spolupráci základných a stredných škôl s univerzitami. 

Pri príležitosti ukončenia 6. ročníka projektu MyMachine Slovakia, ktoré sa konalo v priestoroch UVP Technicom, nechýbal ani jeden zo zakladateľov tohto projektu, Piet Grymonprez, ktorého sme poriadne vyspovedali. 

Piet, čo ste vyštudovali a kde ste pracovali predtým, než ste vytvorili koncept projektu MyMachine? 

Pracoval som na univerzite v Belgicku a pomáhal som firmám a spoločnostiam s ich inovatívnymi nápadmi a procesmi. Išlo o globálne projekty belgických firiem. Tie ma priviedli k tomu, že som pochopil, koľko rôznych firiem pracuje v rôznych sektoroch. Vedel som, ako premýšľajú a s akými problémami sa potýkajú, keď uvažujú o inováciách svojich produktov alebo služieb. 

MyMachine je vzdelávací program rozvíjajúci tvorivé myslenie detí a mládeže, prečo ste sa rozhodli vytvoriť niečo takéto? 

Je to trošku zložitejšie, no v roku 2006 sme začali ešte len premýšľať nad tým, že by sme podobný program mohli pripraviť. Reálne odštartoval v roku 2007. Vznik projektu MyMachine v sebe spája akoby 3 dejové línie. Jedna z nich je, že môj kolega mal osemročného syna, práve kúpil nový dom a jeho syn pred vysťahovaním povedal, že by rád vytvoril niečo, čo by mu pomohlo nájsť skrytý poklad v záhrade, pretože si myslel, že je tam ukrytý. Povedal, že by bolo dosť hlúpe, ak by ho tam nechali a presťahovali sa do nového domu. 

REKLAMA

S prvou dejovou línou sa prelína druhá, kde sme na univerzite v Bruseli mali rozbehnutý istý program, do ktorého boli zahrnuté deti, ich rodičia alebo starí rodičia a zhmotňovali sme imaginárne veci. Učili sme ich premýšľať tak, ako ten osemročný chalan. A tretia dejová línia sa týkala už konkrétneho nápadu. Chceli sme totiž vytvoriť niečo, čo by zviditeľnilo a spopularizovalo technologicky riadené vzdelávanie, ktoré nazývame aj technologické inžinierstvo. Takto vlastne vznikol projekt MyMachine, ktorý prerástol do globálnych rozmerov.

Piet Grymonprez, co-founder MyMachine:

Projekt MyMachine učí, ako využívať teoretické znalosti a pretaviť ich do praxe. Praktické súvislosti, ktoré žiaci a študenti dokážu aplikovať pri riešení reálnych problémov. 

Čo sa snažíte týmto projektom dosiahnuť? 

Týmto projektom chceme vytvoriť vplyv na troch úrovniach. Ide hlavne o vplyv na študentov základných, stredných škôl a univerzít – aby sa nebáli prezentovať svoje nápady a aby sa nebáli podeliť sa s inými o svoj nápad, aj keď niekomu možno príde pritiahnutý za vlasy. Je dôležité naučiť študentov spolupráci, naučiť ich rešpektovať talenty a nápady iných, byť vytrvalými a odolnými. V konečnom dôsledku, projektu MyMachine ide o to, aby sa naši študenti nebáli priviesť k životu akýkoľvek nápad a je úplne jedno či chcú pracovať ako inžinieri alebo básnici, mať vlastnú spoločnosť alebo pomáhať komunitným organizáciám. MyMachine sa snaží v deťoch vybudovať chýbajúcu kreatívnu sebadôveru. 

Druhá úroveň má inšpirovať nielen študentov, ale aj pedagógov a profesorov. Priznávam, MyMachine nie je tradičný spôsob výuky či inšpirácie, no funguje v mnohých školách po celej Európe. Stále existuje veľmi veľa tradičných škôl, ktoré vyučujú veľmi tradičným spôsobom. Deti však nemusíme učiť len memorovaním a neustálym preskúšavaním, ale dá sa to aj hravou zaujímavou formou – napríklad učením prostredníctvom tvorenia, ktoré má zmysel. Zmena vzdelávacieho systému chce čas a naša iniciatíva sa preto snaží projektom MyMachine inšpirovať aj pedagógov. 

A posledný, tretí vplyv, ktorý chceme týmto projektom dosiahnuť, je vplyv na spoločnosť ako takú, pretože práve spoločnosť ako celok nám ukazuje, ako sme schopní do troch sekúnd odsúdiť niečí nápad. Musíme sa naučiť nechať nápadu čas “odpočinúť” a vyrásť. Projekt MyMachine spolupracuje s rôznymi firmami, ktoré inšpirujú a posúva vpred naše myslenie. A myslím, že práve v práci sa stretávame s predsudkami – “to nebude fungovať, to klient neodsúhlasí, v tomto ťa nepustí legislatíva, nemáš budget, zákazníci za to nebudú ochotní platiť atď…” A s týmito predsudkami bojujeme aj v našom projekte. 

Tento projekt sa skladá z troch fáz: myšlienka, koncept, prototyp – ako prebiehajú jednotlivé fázy a ktorá je podľa vás najdôležitejšia?

Všetky tri kroky sú samozrejme dôležité. Pri kroku jedna je dôležité položiť si otázku Aká je tvoja vysnívaný vynález? Všetko tým pádom trvá tak dlho, kým dieťa naozaj chce dosiahnuť záver projektu a kým inšpiruje a posúva ďalších študentov, ktorí na projekte spolupracujú. Deti nie sú obmedzené znalosťami, ktoré by obmedzovali ich nápady, ani realistickým prístupom. Posúva ich vpred fantázia a kreativita, a to platí aj v spolupráci so staršími študentmi, ktorých tento detský prístup inšpiruje. Tu sa dostávame do bodu dva – koncept, ktorý navrhujú väčšinou študenti univerzít a vysokých škôl. Tretím krokom je prototyp. A práve v tejto fáze sa môžu predviesť stredoškoláci z odborných škôl, ktorí svojím technologickým premýšľaním môžu koncept posunúť ešte o level vyššie. 

Spája sa vám s týmto projektom konkrétna situácia, na ktorú nikdy nezabudnete? 

Tých situácií je veľa, ale stále sa mi vynorí spomienka na jedného študenta produktového dizajnu z košickej Technickej univerzity. Raz mi povedal, že ho projekt MyMachine  v mnohých smeroch veľa naučil, najmä keď sa vrátil k deťom na základnú školu, aby im oznámil, že v ich nápade je problém, ktorý sa volá gravitácia. Deti mu jednoducho povedali, že sa s týmto problémom má vyrovnať a nájsť riešenie, ktoré fungovať bude. 

Deti sú v tomto projekte ako klient, ktorý chce to, čo si navrhol. Neberú do úvahy výhovorky, ako niečo nejde alebo nefunguje, skôr vás donútia premýšľať nad tým a nájsť iné riešenie, ako by to fungovať mohlo. 

Sú podľa vás smartfóny a tablety súčasťou vyučovania? 

Tieto nové moderné technológie sú súčasťou tzv. ekosystému každého mladého človeka a vlastne sú súčasťou dnešnej spoločnosti. Preto si myslím, že by do určitej miery mali byť súčasťou vzdelávacieho systému. Ide len o to, aby sa medzi modernou technológiou a vzdelávaním našla tá správna a zdravá rovnováha a mali by sme ju vedieť využívať správnym spôsobom. 

V ktorom štáte je podľa vás tento projekt najlepšie rozbehnutý? 

Myslím si, že v každej krajine funguje tento projekt dobre, no mojou srdcovkou je práve Slovensko a Košice. Je to kvôli tomu, že tento projekt si získal množstvo fanúšikov aj zo súkromného sektora a funguje ukážkovo. Najprv bol tento projekt len v Košiciach a po pár rokoch sa rozrástol a stihol očariť študentov z univerzít, vysokých, stredných a základných škôl naprieč celou republikou. A na to sme fakt hrdí.

Oslovil vás tento projekt? V mesiaci august pre vás pripravujeme ďalší inšpiratívny rozhovor s Laurou Dittel, riaditeľkou Karpatskej nadácie. Organizácia ako prvá priniesla na Slovensko projekt MyMachine, ktorý sa vďaka Karpatskej nadácii dostal do celého Slovenska.