Netradičná záľuba lekára šačianskej nemocnice: S hrou Go pocestuje na majstrovstvá sveta v Číne

Internista Michal Králik sa venuje neštandardnej záľube. Ako jeden z mála Slovákov je úspešným hráčom starovekej strategickej doskovej hry Go, v rámci ktorej sa už čoskoro zúčastní majstrovstiev sveta v Číne. Svoje zaujímavé hobby a pôsobenie na Internej klinike UPJŠ LF a Nemocnice AGEL Košice-Šaca priblížil v rozhovore.

Čo je princípom hry Go?

Go je najstaršia strategická dosková hra na svete pochádzajúca z Číny. Jej princípom je získať čo najviac bodov na hracej doske, ktorá má 19 x 19 priesečníkov. Predstaviť si to môžeme aj tak, že súperi predstavujú vládcov s neobmedzenými prostriedkami, snažiacich sa obsadiť čo najväčšie územie, pričom možné sú dva varianty – ohraničiť územie alebo zajať súperov kameň.

Ako ste sa k tejto netradičnej záľube dostali a ako dlho sa jej už venujete?

Go sa venujem 23 rokov. Prvýkrát som sa s hrou stretol ako päťročný. Najintenzívnejšie som sa tomu venoval v období od pätnástich do dvadsiatich rokov. Vyvrcholilo to v roku 2018, keď som vyhral Majstrovstvá Slovenska Go v open kategórii. Ešte predtým som sa v juniorskej kategórii stal päťkrát majstrom Slovenska a šesťkrát som skončil na druhom mieste. Cestu k hre Go v našej rodine otvorili môj otec so strýkom. Mali knihu s názvom Mu-torere, Tablut, Go, v ktorej boli návody s popisom k päťdesiatim rôznym doskovým hrám. Chceli sa zabávať a postupne sa naučili hrať 49 hier, iba hru Go ako jedinú nepochopili. Neskôr strýko stretol istého pána, ktorý ho to naučil hrať. Následne sa hru naučil hrať aj môj otec, ktorý zasa zasvätil mňa. Od toho času strýko vedie Go klub v Košiciach.

REKLAMA

Na akej pozícii sa v rebríčku Go aktuálne nachádzate?

Keď človek príde ako začiatočník naučíme ho pravidlá, následne ide hrať na turnaj a začína na úrovni 30. kyu. Postupným získavaním bodov v rebríčku klesá až na 1. kyu. Po zisku potrebných bodov získava 1. dan. Ja som aktuálne na úrovni 2. danu, pričom maximum je 7. dan. Potom nasledujú profesionálne dany. Na Slovensku máme jedného profesionálneho hráča, ktorý je zároveň aj prvým európskym profesionálom.

Čo predchádzalo vašej účasti na nadchádzajúcich majstrovstvách sveta v Číne?

Právo vycestovať na významné svetové podujatie má vždy aktuálny majster Slovenska v Go. Ak sa on súťaže zúčastniť nechce, dostávajú možnosť ďalší hráči podľa poradia umiestnenia v tabuľke. Body sa získavajú na základe umiestnenia v posledných piatich ročníkoch majstrovstiev Slovenska. Ja som bol na druhom mieste za terajším majstrom Slovenska, ktorý svoju účasť na majstrovstvách sveta v Číne odmietol, a tak sa príležitosť naskytla mne. Sme malá komunita. Kolega z prvého miesta tabuľky už v Číne bol, preto teraz túto možnosť prenechal mne.

Go asi nehrá veľa Slovákov?

V slovenskom rebríčku Go je registrovaných do 400 hráčov, ktorí niekedy odohrali nejaký turnaj, ale len približne 120 aktívnych členov. Je to stále relatívne malé číslo, ale vyššie ako kedysi.

S kým najčastejšie hrávate ako sa pripravujete na blížiace sa majstrovstvá sveta?

Naživo hrávam najčastejšie s členmi rodiny – so strýkom, bratrancom, sesternicou a jej priateľom. Pri online hrách cez počítač s kýmkoľvek v podobnej kategórii. Na internete ide väčšinou o rýchle partie, aby bolo možné odohrať ich čo najviac. Jedna online hra trvá do 20 minút, maximálne pol hodinu. Na majstrovstvách sveta trvajú jednotlivé partie tri aj viac hodín. Čas sa stanovuje na jeden ťah alebo celú hru. Väčšinou sa hráva s limitom 1,5 hodiny pre každého hráča. Moja najdlhšia hra trvala cca päť a pol hodiny. Týždenne sa snažím odohrať cez internet aspoň tri partie, niekedy aj viac, v závislosti od času. Okrem toho zvyknem pozerať online hry silnejších hráčov, pri ktorých sa snažím predpokladať ich kroky.

Pomáha vám hranie strategickej hry nejakým spôsobom aj v bežnom živote alebo pri práci?

Myslím si, že áno. Či už v bežnom živote alebo v medicíne sa vždy snažím predpokladať čo sa stane. Rozvíjanie strategického myslenia mi určite len pomohlo. Napríklad predpokladať, ako bude pacient reagovať, všímať si všetky veci a neprehliadnuť nejaké drobnosti. Nielen v hre, aj v realite je to častokrát tak, že ak človek niečo prehliadne, prehrá. Je ťažké zvíťaziť pri veľkej chybe, ktorá možno na začiatku vyzerá celkom nevinne.

Vytvárate si stratégie aj mimo hracieho poľa?

Áno, robím si v živote plány a myslím, že zatiaľ mi aj vychádzajú. Nerád by som ich však bližšie konkretizoval.

Venujete sa aj iným netypickým záľubám?

Netypickým ani nie, skôr rôznym bežným aktivitám. Rád si zahrám akýkoľvek šport – bedminton, squash, volejbal alebo basketbal. Priznávam ale, že pre nedostatok času som fyzicky už menej aktívny ako v minulosti.

Ako dlho pracujete v Nemocnici AGEL Košice-Šaca?

Do nemocnice som nastúpil v auguste 2019. Je to moje prvé zamestnanie. Po ukončení štúdia som chcel zostať na Slovensku a v Košiciach, lebo tu mám dobré zázemie a celú svoju rodinu. Myslím si, že možnosti rozvíjať sa sú lepšie v súkromnej nemocnici než v štátnej. Je tu priestor na to, aby sa starší kolegovia venovali mladším. Venujem sa gastroenterológii, preto je pre mňa dôležité robiť výkony, keď je na to priestor popri zvyčajnej práci aj pred atestáciou. V ideálnom prípade by som chcel o dva roky atestovať na gastroenterológa.

Čomu by ste sa venovali, ak by ste neboli lekárom?

Rozhodoval som sa medzi medicínou a právom, takže ak by som nebol lekárom, bol by zo mňa právnik. Otec je lekár, mama aj brat sú právnici, k obom profesiám som mal teda blízko. Vždy som rád pomáhal ľuďom, preto medicína vyhrala. Aj môj otec je gastroenterológ a zaujímavé je, že rovnako ako ja začínal v šačianskej nemocnici.

Čo máte na svojej práci najradšej?

Najkrajšie je pre mňa vidieť, že sme niekomu pomohli. Napríklad, keď pacient prišiel s ťažkou infekciou a o pár dní sa má lepšie. Prebral sa, komunikuje, má sa dobre a ide domov. Čo nemám rád, sú situácie, keď pacienti nespolupracujú. Tvrdia, že sa chcú liečiť, ale potom lieky, ktoré potrebujú, neberú. Internistické ťažkosti sú často trvalé. Nevieme ich teda vyliečiť, iba korigovať. Pacienti sa môžu mať dobre bez toho, aby ich ochorenie významne poškodzovalo, ale keď nedodržiavajú liečebný režim, ich stav sa zhoršuje.

Prezradíte svoje najbližšie ciele?

Určite atestovať, úspešne ukončiť doktorandské štúdium a potom sa uvidí. V tejto chvíli ťažko povedať, čo bude ďalej.