Krajská galéria v Prešove pripravuje výstavu diel Sary Zahorjanovej s názvom Midnight Bloom. Vernisáž sa uskutoční v utorok 23. januára o 17:00 hod.
Výstava Midnight Bloom predstavuje najnovšiu tvorbu mladej umelkyne (1991), absolventky Akadémie výtvarných umení v Prahe. Aj keď v súčasnosti žije a tvorí v Paríži, jej rodinný príbeh ju úzko previazal s Prešovom.
“V rámci výstavy uvedie veľkorozmerné, razantné a energické maľby, ako aj miniatúrne, tiché a citlivé denníkové záznamy, v ktorých hľadá povestnú – a vždy relatívnu – rovnováhu protikladov, vzťah medzi osobným, intímnym (denníky) a nadosobným, všeobecným (maľba) prežívaním skutočnosti, medzi intuíciou, spontánnosťou gesta a racionálnym myslením. Tvorí „na hrane prítomnosti a pominuteľnosti“, pričom v jej osobitom obrazovom svete zohrávajú dôležitú úlohu básne, ktoré píše a vizualizuje,” naznačila kurátorka Katarína Bajcurová.
Hadice, tepny či korene?
Hlavnú úlohu v dielach výtvarníčky hrajú organické tvary pripomínajúce hadice, tepny, korene alebo vodiče energií. Vzájomne sa splietajú, občas ich drží tenký povrázok, inokedy sa tiahnu úplne slobodne. “Sú hladké alebo majú podobu zvlečenej hadej kože. Vidíme iba výrez, väčšinou nevieme, kde majú začiatok a koniec. Je to zrejme len malá časť väčšieho systému. Možno nekonečného. Spolu s nimi v obrazoch levitujú archetypálne predmety ako loď symbolizujúca Noemovu archu, perla znamenajúca čistotu a nevinnosť, fosílie poukazujúce na zodpovednosť človeka pri zaobchádzaní s planétou alebo asteroid ako symbol vesmíru. Sara sa tak pohybuje v širokom priestore medzi hlbokou minulosťou a dystopickou budúcnosťou, spája večnosť s prítomnosťou,” opísala tvorbu výtvarníčky kurátorka jej predošlej výstavy Terezie Nekvindová.
Z diaľky alebo v reprodukcii môžu obrazy pripomínať počítačom generované snímky či dizajn, pri bližšom pohľade ale nachádzame výrazné maliarske kvality.
Popri týchto veľkoformátových maľbách, do ktorých je možné sa takmer fyzicky ponoriť, Sara tvorí menšie „denníkové záznamy“. “Nie sú to denníky v pravom slova zmysle, že by v nich zaznamenávala svoje bežné či neobyčajné zážitky (azda len s výnimkou zážitku z hudby). Ide skôr opäť o mikropríbehy, väčšinou romantickej povahy – vzťah dvoch zamilovaných, stratený náhrdelník, nočný dážď, kvitnúca rastlina, schúlený Mesiac, rozbité zrkadlo. Nápadito pritom pracuje s materiálmi od zamatu cez polyuretánovú penu a ovčiu vlnu, až po výšivku z korálikov a polodrahokamov.”
Výstava potrvá do 16. marca.
Pridajte komentár