Po úmrtí človeka je potrebné, aby bolo rozhodnuté o tom, ako sa naloží s jeho majetkom. Dedičské konanie upravuje niekoľko zákonov, ktoré určujú, kto majetok dedí, čo je predmetom dedenia aj ďalšie náležitosti.
Kto dedí majetok zo zákona
Dedenie zo zákona je upravené v občianskom zákonníku, ktorý pozostalých delí na štyri skupiny dedičov. Jednotlivé skupiny sú navzájom podradené. Ako prvé je preto preskúmané, či boli splnené podmienky prvej skupiny, potom sa postupuje k ďalším.
- skupina: Do prvej skupiny patria deti zosnulého a jeho manžel (manželka). Zákon pritom nerozlišuje, či ide o manželské, nemanželské, osvojené alebo ešte nenarodené deti. Pokiaľ nededia deti, dedia ich potomkovia.
- skupina: Ak zomrelý nemal deti, dedí manželský partner, rodičia poručiteľa a tí, ktorí so zomrelým žili najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti.
- skupina: V tretej skupine sú súrodenci poručiteľa (vlastní, osvojení aj tí, ktorí mali spoločného jedného rodiča) a osoby, ktoré s ním žili v spoločnej domácnosti najmenej jeden rok pred smrťou.
- skupina: Prarodičia poručiteľa a ak oni nededia, podiel zdedia ich deti.
Dedenie zo závetu
Na Slovensku je možné dediť aj zo závetu, ktorý má prednosť pred dedením zo zákona. Ak však závet nespĺňa zákonnú náležitosť práva neopomenuteľných dedičov (deti poručiteľa alebo ich vnuci), je neplatný. V takom prípade sa ďalej pristúpi k dedeniu zo zákona. K dedeniu zo zákona môže dôjsť aj vtedy, ak právoplatný dedič zomrel, poručiteľ nerozdelil celý svoj majetok alebo nie je jasné, kto dedí.











Ako to, ze platnost DK nie je mozne napadnut?
Ak opravneny dedic bol vynechany mozno aj umyselne, tak sa nemoze dodatocne uchadzat o svoj podiel???