V Kardiocentre v Šaci liečia srdcia pacientov zvnútra

Prinášame Vám rozhovor s lekárkami, primárkami oddelení, ktoré spája aj skutočnosť, že „liečia srdcia svojich pacientov zvnútra“.

MUDr. Monika Jankajová, PhD., MPH

– Pracuje v Kardiocentre AGEL Košice-Šaca vo funkcii členky predstavenstva a primárky kardiologického oddelenia. Väčšinu svojho profesionálneho života sa venuje kardiológii, špecializuje sa na intervenčnú kardiológiu.

Doc. MUDr. Silvia Mišíková, PhD., MPH

– V Kardiocentre AGEL Košice-Šaca pracuje vo funkcii primárky arytmologického oddelenia a v spoločnosti AGEL vo funkcii hlavného kardiológa. Prakticky celý svoj profesionálny život zasvätila liečbe porúch srdcového rytmu, a to hlavne v rámci intervenčnej arytmológie.

Odkiaľ pochádzate a prečo ste sa v metropole východu rozhodli usadiť?

M.J.: Narodila som sa v Michalovciach, odkiaľ pochádzajú moji rodičia. Vyrastala som ale v Snine. Po ukončení štúdia na gymnáziu som bola prijatá na Lekársku fakultu UPJŠ v Košiciach. Po ukončení štúdia som sa na pár mesiacov vrátila do Sniny, kde som nastúpila na interné oddelenie. Po krátkom čase som sa rozhodla, že by som sa rada vrátila do Košíc. Hlavným dôvodom boli väčšie možnosti profesionálneho uplatnenia, ale musím priznať, že Košice, ako mesto, mi učarovali. Je to veľkomesto v malom, kde máte široké možnosti kultúrneho aj spoločenského vyžitia.

S.M.: Narodila som sa v Košiciach, v rodnom meste som študovala, vydala som sa a našla som si aj prvé zamestnanie. V dobe, keď som skončila školu, vycestovanie za prácou a zmena bydliska boli podstatne náročnejšie, ako je to v súčasnosti.

Motivovalo Vás pri výbere lekárskeho povolania domáce prostredie?

M.J.: To určite nie. Môj otec je inžinier a mama učiteľka. Rovnako aj v mojej širšej rodine nemáme lekárov. Som v rodine prvá, ktorá sa rozhodla vydať touto cestou. Toto rozhodnutie sa začalo formovať počas štúdia na gymnáziu. Veľmi rada som sledovala relácie z medicínskeho prostredia. Fascinovalo ma, ako dokáže fungovať ľudské telo, ako sa jednotlivé systémy navzájom ovplyvňujú. Samozrejme, boli to aj filmy s lekárskou tematikou, kde lekári dokázali v krátkom čase zázraky.

S.M.: Mňa určite áno. Obaja moji rodičia boli lekári, otec internista a reumatológ a mama bola obvodná a posudková lekárka. Rodičia sa doma často rozprávali o práci, a teda o chorobách. Okrem toho sme žili v jednej domácnosti so starými rodičmi a starý otec mal ťažkú formu bronchiálnej astmy. Vtedy ešte neexistovali jednorazové injekčné striekačky, sklenené striekačky sme doma vyvárali v octovej vode. Starý otec mal časté astmatické záchvaty a mamka mu pravidelne pichala doma injekcie. Príprava a podávanie sa mi veľmi páčili, vždy som pri tom mamke asistovala a niekedy, keď nebola doma a so starým otcom bolo veľmi zle, tak som mu aplikovala liek injekčne sama. V ranom detstve som vedela, že chcem byť lekárom.

V období Vašich začiatkov asi nebolo pre mladú lekárku úplne jednoduché presadiť sa v oblasti intervenčnej medicíny alebo sa mýlim?

M.J.: Samozrejme, nebolo to ľahké. Je to skôr svet mužov. Mala som to šťastie, že za výdatnej pomoci rodičov som vychovala deti v mladšom veku a následne som sa mohla viac venovať kariére. Už od začiatku ma fascinovala intervenčná kardiológia. Je to síce veľmi náročný medicínsky odbor, ale výsledok sa dostaví ihneď. Je úžasné vidieť okamžitý výsledok zákroku, hlavne u pacientov s infarktom myokardu, ktorí prídu s bolesťami na hrudníku často hemodynamicky nestabilní, dekompenzovaní. Moje rozhodnutie venovať sa intervenčnej kardiológii prišlo po absolvovaní stáže a atestácie z kardiológie v IKEM-e Praha. Nebola to jednoduchá cesta, pretože v tomto čase nebola na Slovensku žena, ktorá by sa venovala intervenčnej kardiológii. Našťastie som mala podporu vo vedení a bolo mi umožnené venovať sa intervenčnej kardiológii, za čo som vďačná.

S.M.: Nemýlite sa, aj keď ja sa som mala do istej miery aj šťastie. Začínala som na Geriatrickej klinike, ktorá sa zaoberala implantáciou kardiostimulátorov a tam boli aj začiatky katétrovej ablácie na Slovensku. Mala som šťastie v tom, že lekári mužského pohlavia, ktorí v danom čase na klinike pracovali, nemali o intervenčnú arytmológiu veľký záujem. A tak som dostala možnosť ja.

Mohli by ste, prosím, čitateľom priblížiť, čím sa intervenčný kardiológ zaoberá?

M.J.: Najväčšiu skupinu pacientov predstavujú diagnostické vyšetrenia, koronarografie. V prípade potreby aj s následnou intervenciou, ktorá spočíva v implantácii stentu. Realizujeme aj doplňujúce diagnostické metodiky, ako napríklad meranie frakčnej prietokovej rezervy, vyšetrenie intravaskulárnym ultrazvukom a optickou koherentnou tomografiou. U pacientov s hypertrofickou kardiomypatiou vykonávame alkoholovú abláciu, uzatvárame defekty predsieňového septa, foramen ovale, paravalvulárne leaky. Venujeme sa aj štrukturálnym ochoreniam srdca, transkatétrovej implantácii aortálnej chlopne u pacientov so závažnou aortálnou stenózou, ako aj intervenčnému riešeniu mitrálnej regurgitácie implantáciou MitraClipu. Kardiocentrum AGEL je jedno z dvoch centier na Slovensku, kde u pacientov so závažnou trikuspidálnou regurgitáciou implantujeme bikaválny systém chlopní Tric Valve za účelom zlepšenia kvality života a ako prvé kardiovaskulárne centrum na východnom Slovensku poskytuje pacientom možnosť transkatétrovej liečby trikuspidálnej regurgitácie pomocou implantácie TriClipu. Myslím, že pokojne môžeme povedať, že sme centrum na svetovej úrovni a sme schopní našim pacientom poskytnúť komplexné spektrum diagnostických, ako aj intervenčných metodík.

Pokračovanie na ďalšej strane.