V Kulturparku sa diskutovalo o najaktuálnejších technologických trendoch

V utorok 28. mája sa v košickom Kulturparku preberali aktuálne technologické trendy. Na konferencii „Región budúcnosti – Budúcnosť regiónu“ odznelo v podaní odborníkov množstvo zaujímavých informácií nielen o umelej inteligencii, ale napríklad i o podnikaní v oblasti vesmírnej ekonomiky.

Najviac skloňovaným slovným spojením na konferencii bola umelá inteligencia. Patrik Gallo, CEO Resonate, sa spolu s kolegami vyjadril k téme bezpečnosti využívania AI.

„Najväčšou prekážkou je v poslednej dobe to, čo prvoplánovo nevidieť. Čiže bezpečnosť umelej inteligencie. Ako zamedziť úniku dát, keď ľudia používajúci ChatGPT, Copilot a rôzne iné AI riešenia, ktorým poskytujú veľmi senzitívne dáta? Zamestnanec si to totiž prvoplánovo neuvedomí. Toto je jeden z challengeov, ktorý musíme riešiť a určite aj firmy, ktoré vyvíjajú tieto riešenia – ako narábať s dátami a ako ošetriť ich bezpečnosť. Aby AI nebola len efektívna a rýchla, ale aj bezpečná.“

Firmy sa však už aj dnes môžu efektívne brániť pred únikom citlivých informácií, aby sa im nestalo to, čo nedávno spoločnosti Samsung. Z nej totiž unikli prísne tajné informácie o vývoji tajných dizajnov procesorov, ktoré AI náhodne generovala užívateľom. Adam Kňaze, Senior AI and Data Analytics Consultant odporúča nasledovné: „Dnes už vieme mať rovnaký model ako ChatGPT cez Microsoft  Treasure alebo cez Amazon – to už sú poskytované modely s garanciami istej bezpečnosti dát. Existujú skrátka riešenia a spôsoby, ako firma vie zabezpečiť, aby riešenie bolo skutočne bezpečné, len to musí robiť aktívne. Nesmie to nechať tak.“

REKLAMA

Je teda generatívna AI vierohodná? Prítomní odborníci sa zhodli na tom, že veľmi nie.

„Nemôžem nikdy veriť tomu, čo mi povie. Musím si to skontrolovať. Keď do nej nahádžem stovky dokumentov a zadám otázku – dostanem odpoveď, ale zároveň musím mať možnosť skontrolovať si ju – mám tam skrátka tlačidlo, kde si kliknem a otvorí mi originálny dokument, v ktorom odpoveď našlo. Aj keď generujem text, ktorý chcem použiť ďalej, vždy si ho musím prejsť,“ zdôraznil Adam Kňaze.

Patrik Gallo tiež zdôraznil, že začína byť problémom pokles potreby juniorských pozícií v IT sektore. „Juniorskejšie úlohy už totiž vie AI automatizovať. Komplexné záležitosti však stále nie – generatívna AI ich nezvláda dobre, stále tam teda musí byť človek, ktorý zadáva otázky. Ale nižšie funkcie začínajú miznúť. Je to reálny problém a uvidíme, akým spôsobom sa to vyvŕbi ďalej. Bude sa tomu musieť prispôsobiť vzdelávanie, aby boli ľudia viac vedení ku komplexnejším úlohám.“

Množstvo vesmírnych úspechov Slovenskej akadémie vied

Prínosnou časťou konferencie bola aj diskusia o rozvoji vesmírnych technológií na Slovensku. Ide o oblasť, ktorá otvára nové horizonty pre dátovú analytiku, vedu, IT, priemysel aj ekonomiku. Východné Slovensko má v tejto oblasti veľký potenciál vďaka bohatým skúsenostiam vo výrobe, výskume a množstve talentov v ľudskom kapitáli.

Zároveň tu máme úspechy, ktoré od svojho založenia v roku 1969 žne na vesmírnom poli Slovenská akadémia vied. Špičkové košické technológie boli vďaka nej súčasťou významných medzinárodných misií.

„Do dnešného dňa sme sa zúčastnili už 26 vesmírnych misií. Za najúspešnejšie považujeme práve posledné, ktoré už sú realizované v spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou. Podarilo sa nám prispieť k veľmi prestížnym vesmírnym misiám, ako je Rozeta, ktorá prvýkrát v histórii pristála na kométe. Na planéte Merkur sa realizovala misia BepiColombo a  vlani odštartovala misia JUICE na planétu Jupiter, kde sme tiež prispeli s jedným detektorom,“ pochválil sa Ján Baláž, vedecký pracovník SAV.

Koncept vesmírneho vedecko-výskumného centra v Košiciach

Veľmi zaujímavou informáciou bola správa o koncepte zriadenia vesmírneho vedecko-výskumného centra na pôde Technickej univerzity. „Chceme tu zriadiť vedecko-výskumné centrum, ktoré okrem iného zriadi sériovú výrobu pre iónovo-plazmové motory pre vesmír a pre termoregulačné systémy pre vesmírne satelity. Je záujem aj trh, a keď to zriadime tu na Slovensku, bude to nielen krátkodobá spolupráca kvôli zárobku, ale aj pridaná hodnota práve v podobe vedecko-výskumného centra, ktoré pritiahne mozgy a vzniknú tu špičkové zariadenia ako vákuové komory, ktoré sprístupníme pre slovenských výskumníkov,“ naznačil Aleksander Dvoekonko, CEO FED EU.

Pokračovanie na str. 2.