KHJ vyvrcholí v škandinávskom kolorite

Záver 68. ročníka Košickej hudobnej jari (KHJ) sa vo štvrtok 13. júna ponesie v tónoch severskej hudby. Pod taktovkou Rolanda Kluttiga odznie Sibeliova symfonická báseň Oceanidy, Stenhammarova Symfónia č. 2 g mol a Griegov Klavírny koncert a mol v podaní Lisy de La Salle. Festivalovému finále bude v nedeľu 9. júna predchádzať inscenovaný projekt Schwanengesang D957/Labutia pieseň. KHJ pozýva návštevníka precítiť osud ženy bojujúcej s rakovinou. Obe podujatia sa začnú o 19:00 v Dome umenia.

Závan severu v košickej filharmónii

Rolanda Kluttiga recenzie označujú za jedného z mála dirigentov na svete, ktorý interpretuje najnovšiu hudbu rovnako zručne ako Beethovenu, Wagnerovu či Sibeliovu. Do Štátnej filharmónie Košice prichádza na tematický Večer severskej hudby. Koncert otvorí symfonická báseň Oceanidy od Jeana Sibelia, ktorá ponúka hudobnú metaforu vodného živlu. Inšpiráciu skladateľovi počas plavby do Spojených štátov vnukol samotný Atlantik.

„Myslím, že Symfónia č. 2 g mol Wilhelma Stenhammara je majstrovským dielom. Spája sa v nej zvláštna a veľmi typická severská atmosféra Sibelia – ktorá miatla jeho nemeckých a rakúskych súčasníkov – so známejšou tradíciou Brahmsa. Stenhammar bol skvelý dirigent, dlhoročný šéfdirigent göteborgských symfonikov, ktorým túto skladbu venoval na rozlúčku. Z orchestra cítiť poznanie ako v Mahlerovej symfónii. Je počuť, ako veľmi mu imponovala Sibeliova 5. symfónia, ale aj to, ako sa ju snažil spojiť s tradičnejšou formou. Druhá téma prvej časti mi svojou melanchóliou veľmi pripomína Dvořákovu hudbu, hoci je veľmi originálna,“ hovorí o titule z pera klavírneho virtuóza Roland Kluttig.

REKLAMA

Medzi dielami Fína a Švéda doplní škandinávske trio nórsky skladateľ Edvard Grieg. Zatiaľ čo severská hudba predstavuje pre mnohých poslucháčov skôr neznáme vody, Griegov Klavírny koncert a mol sa teší popularite vďaka originálnej lyrike či silným kontrastným náladám. Sólovo si návštevníci vypočujú Lisu de La Salle, ktorej sa do kalendára popri koncertoch naprieč Európou, Amerikou a Áziou zmestil i jeden v Košiciach. Washington Post o hre mladej Francúzsky napísal, že „vzrušenie neprestalo ani na sekundu, kým sa jej ruky nedvihli nad klaviatúru“.

KHJ aj s Táňou Pauhofovou či Janou Oľhovou

Najnovší inscenovaný projekt Petra Mazalána Schwanengesang D957/Labutia pieseň spája rovnomenný piesňový cyklus Franza Schuberta so skutočným príbehom režisérovej sestry –  matky autistického dieťaťa, ktorá bojuje s rakovinou prsníka. Nejde však o jej poslednú „labutiu“ pieseň, liečba bola úspešná. Ide o silnú túžbu žiť. „Projekt má tri roviny – je varovaním, že sa to môže udiať aj nám, treba sa sledovať, dbať na prevenciu. Ďalej ponúka krásny hudobný materiál a poéziu, ktorú Schubert zhudobnil a s ktorou pracujeme. A tá zasa vytvára nosnú kostru, na nej skúmame ochorenie a osud človeka, ktorý chce pokračovať navzdory svojmu údelu. A potom tam prichádza text Jany Bodnárovej, ktorý je dokonalým priesečníkom skutočnosti a Schubertových piesní,“ hovorí o vrstvách multižánrového projektu autor koncepcie, réžie a scény Peter Mazalán.

Piesňový cyklus Labutia pieseň si vypočujete v podaní Petra Kellnera, sólistu Viedenskej štátnej opery s debutmi v MET, Royal Opera House v Londýne či v Berlínskej Štátnej opere. Na klavíri ho bude sprevádzať oceňovaný korepetítor Róbert Pechanec. Táňa Pauhofová stvárni osudom skúšanú hlavnú postavu a Jana Oľhová jej matku.