Andrea BercikViktor, Lesia a Gabriela musia načrieť do najhlbšej podstaty svojich schopností, aby dokázali byť démonovi rovnocenným protivníkom. Bude to však stačiť?
35. kapitola
,,Niekedy ťa Boh nezbaví kríža, ale nikdy ťa
Foto: LEMUR
nenechá, aby si ho niesol
sám.“
Ak by sa ich niekedy niekto predtým spýtal, tak by v živote ani jedného z nich nenapadlo, že tu takto spolu budú stáť bok po boku. Zoči voči číremu zlu, na pokraji síl a nervového zrútenia.
Traja neznámi ľudia, ktorých osud bol už dávno spečatený.
Traja neznámi ľudia, ktorí sa držali rukami tak pevne, až im celkom obeleli hánky.
Trojica, ktorých viera ťahá dopredu, aj keď im už dochádzajú argumenty.
Zlatý štít, ktorý Lesia vytvorila, aby ich ochránil pred zlom, musia udržať za každú cenu. Iba to zatiaľ stojí medzi nimi a démonom. Nevedeli, či ho to dokáže úplne zastaviť, no momentálne i tak nič lepšie nemali.
Gabriela aj napriek tomu, že len pred malou chvíľou ležala na smrteľnej posteli, teraz opätovne naberala sily. Oči jej postupne zmenili odtieň sivej na žiarivo modrú a nie zelenú, ako majú Mavky. Cítila, že sila, ktorú do nej obaja vlievajú, jej prúdi celým telom a preniká až po korienky vlasov, ktoré jej v prameňoch slobodne viali v pozadí. Pokožka, predtým mŕtvolne biela, opäť nadobudla zdravší odtieň a ona sa s privretými očami mohla slobodne nadýchnuť. Bolesti ustupovali.
Bolo rozhodnuté. Všetci traja sa ruka v ruke rozbehli v ústrety zlu a navzájom sa prepojením posilňovali. Démon, rútiac sa na nich, víril všade navôkol prach a sutiny kláštora, čím sa ich pokúšal zmiasť, no všetko sa od zlatého štítu odrážalo. Rovnako ako časti tiel rozhádzané po celom dvore kláštora. V tejto chvíli to však nebolo podstatné. Mŕtvych oplačú a pomodlia sa za ich duše, ale neskôr. Teraz nastal rozhodujúci boj.
***
Pokračovanie na ďalšej strane.
redakcia
Pridajte komentár