,,Keď ich pošlem späť, vieš, čo máš robiť?“ spýtal sa jej Viktor naposledy.
,,Viem.“ Pohľadom mu hladila tvár. ,,Bojí sa mojej anjelskej čistoty, no o to viac túži po mojej duši. Viac, ako po čomkoľvek. Chamtivosť je jeho slabinou a ja to využijem vo svoj prospech,“ odpovedala mu pokojne a jej žiarivo modré oči sa mu vpíjali do tváre. Veľmi ju chcel pobozkať, no to teraz musí počkať.
,,Verím ti,“ povedal jej odrazu.
,,Verím ti,“ rovnako zopakovala Lesia.
Spojenie duší Gabriely a Viktora sa upevnilo, čím ostali ich mysle stabilné.
Ešte naposledy jej venoval pohľad, kým s vystretou rukou pred sebou zvolal:
,,REDITE!“ (Vráťte sa!)
Nemŕtvi sa v momente, ako to slovo vyslovil, začali ťahať do úzadia tieňov, preč z dosahu démonických hadov a znetvorené tváre od strachu klopili až k zemi.
,,Je čas,“ nahlas vyslovila Gabriela a urobila krok vpred.
Vykročila zo zlatej ochrannej bariéry, ale dávala si pritom pozor, aby nepretrhla spojenie. Iba sa démonovi ponúkla ako lákavá návnada. Tým, že vykročila do popredia, žiarou svojej anjelskej podstaty ich zatienila a chránila pred zrakom démona.
Nefilim sa odhalila a démon sa na ňu v momente vrhol svojimi lačnými zubami a pazúrmi zatmavenými od čerstvej krvi.
***
Pokračovanie na ďalšej strane.
Andrea Bercik
redakcia
Pridajte komentár