Všetkým pri pohľade na lúčiacu sa dvojicu trhalo srdce. Čím všetkým si títo dvaja museli prejsť, aby na konci toho druhého stratili…? Azda môže byť osud až taký krutý? No Lesia vedela, že sa to stane, o to viac to bolelo. Videla Gabrielu odchádzať.
Je čas…
počuli Ellinor zopakovať a v ťaživo smutnom tichu znel jej hlas ako výstrel. Aj naďalej vystierala ruku ku Gabriele a Mavky, nadšené príchodom ďalšej Nefilim, ju vítali tancom. No Viktor mal na celú vec úplne iný názor.
,,Prebudíš vo mne to, čo sa žiadnej pred tebou nikdy nepodarilo, a potom ma opustíš…!“ Objal ju ešte tuhšie a Gabriela mu objatie opätovala.
,,Ver mi, že najradšej by som si s tebou predstavila celkom iný koniec.“
,,Tento sa mi nepáči,“ povedal a hlas sa mu zlomil.
,,Ani mne.“ Gabriela vedela, že ak to neukončí teraz, zbytočne bude predlžovať ich utrpenie. Pomaličky sa vymanila z jeho objatia.
Ešte naposledy ho pohladila po tvári.
Ešte naposledy ho pobozkala.
Želala si, aby tento okamih nikdy neskočil, no vedela, že by žiadala priveľa.
,,Ľúbim ťa,“ zašepkal jej do pier a potom znova. ,,Ľúbim ťa.“
Gabriela sa mu zahľadela do očí a tvár jej rozjasnil úsmev.
,,Aj ja ťa ľúbim.“
Potom sa skôr, ako si to ktokoľvek z nich mohol rozmyslieť, otočila, obišla Viktora a vykročila k Ellinor.
Šla v ústrety naplneniu svojho osudu. Bez toho, aby sa obzrela späť, prijala Ellinorinu ruku.
Andrea Bercik
Pridajte komentár