Cestovateľka a blogerka Lucia Matúšková pracovala v dažďovom pralese, rozvážala krv v San Franciscu, ovoniaval ju aj medveď

Čo vzťahy? Máš spriaznenú dušu, s ktorou žiješ takto na cestách alebo je to ťažké…?

Áno, mám frajera a posledné 2 roky spolu cestujeme.

Ktoré krajiny sú Ti najbližšie?

Také, v ktorých majú dobré jedlo a dodržiava sa v nich nočný kľud. Tento rok som strávila 3 mesiace v Kolumbii, kde sa mi veľmi páčilo, ale nemohla som sa tam vyspať. Bolo jedno, v ktorej časti Kolumbie som sa nachádzala, večer vždy niekto spustil hudbu a vyhrávala cez týždeň do polnoci, cez víkend aj do rána. Naproti tomuto boli zvuky kostarického pralesa, v ktorom som sa bála, že ma niečo príde v noci zožrať, úplnou uspávankou. Ja som sa z tej Kolumbie vrátila s myšlienkami, že už nikdy nechcem počúvať hudbu. (Smiech.)

Ďalej som si obľúbila krajiny, kde majú supermarkety na štýl nášho Kauflandu či Lidlu. Napríklad v Albánskom Sarandë bolo spraviť denný nákup naozaj umenie. Po mäso som išla k mäsiarovi, po ovocie k ovocinárovi, zeleninu som kupovala zase inde a chlieb v pekárni. Spraviť takéto „kolečko“ raz za čas je určite milý zážitok, no z dlhodobého hľadiska je to dosť otravné. Slováci si ani neuvedomujú, aké majú v tomto šťastie.

Nakoniec mám rada krajiny JV Ázie a Latinskej Ameriky a to z toho dôvodu, že sa tam finančne viac oplatí stravovať sa vonku ako si doma variť. Samozrejme, treba ísť tam, kde sa stravujú domáci, nie tam, kde chodia turisti.     

Kde by sa Ti páčilo žiť?

V tomto nadviažem na predchádzajúcu otázku. Krajiny, kde sa na obed podáva denné menu, ideálne tam nemusím variť, je tam teplo, bezpečne a kde je večer po deviatej ticho, to je môj sen.

V minulosti som tiež chcela dlhodobo žiť v USA, no toto sa po mojom pobyte v Amerike zmenilo. Mám odtiaľto desiatky krásnych spomienok a veľmi rada sa tam vraciam. Avšak život v USA mi príde v mnohých smeroch nepraktický a náročnejší ako v Európe. Majú tam vysoké dane, predražené zdravotníctvo a nájmy, nekvalitné potraviny a celkovo ten mindset je taký, že „Žijeme preto, aby sme pracovali.“ V Európe sme viac uvoľnenejší a skôr sa riadime heslom: „Pracujeme preto, aby sme žili.“

Máš cestovateľský blog Len s Batohom, kde píšeš a radíš bez prikrášľovania pre všetkých, ktorí by chceli danú destináciu navštíviť. Predtým si mala Lulinu myseľ. Baví ťa takto písať? Stačí Ti to alebo zvažuješ možno aj knihu o svojich dobrodružstvách?

Projektu Len s Batohom sa venujem popri práci na plný úväzok, do toho riešim nákupy, čo bude na obed a kedy si zacvičím. Aby toho nebolo málo, aktuálne si robím aj pedagogické minimum, čo mi tiež zaberá nejaký voľný čas. Blog je teda jedno z mojich hobby a úplne mi to takto stačí.

Čím sa ako bloger snažíš byť iná, aby si zaujala?

Podľa názvu je asi jasné, že cestujem len s batohom. Na rozdiel od iných cestovateľov som však v zahraničí dlhodobo a do jedného batoha sa viem zbaliť aj na 4 mesiace, pričom všade ťahám so sebou ťažký notebook, čítačku na knihy a milión káblov. Milujem krémiky na tvár, no nepoužívam make-up, čiže nemám žiadnu nadbytočnú kozmetiku a už vôbec nie oblečenie. Keď sme cestovali v decembri na dva mesiace do Rumunska, môj batoh bol paradoxne poloprázdny. (Smiech.)

V krajinách sa rada presúvam pešo a úplne minimálne využívam taxíky či MHD, o prenájme auta ani nehovorím. Takto narazím na rôzne zaujímavé zákutia a zároveň sa hýbem. Denne prejdem minimálne 5 kilometrov, čím sa prirodzene udržiavam. Do toho priemerne raz za mesiac vláčim na chrbte môj 10 kilový batoh a mám tréning ako vyšitý.

Pred necelými dvoma rokmi som počas 3 mesiacov v JV Ázii prirodzene schudla 10 kíl a odvtedy si držím formu. Nefajčím, nepijem, snažím sa vyhýbať junk foodu a denne spím minimálne 8 hodín. Dobrá životospráva počas cestovania znamená pre mňa veľa a už som aj viackrát premýšľala, že by som sa v mojich článkoch začala venovať tejto tematike. 

Taktiež na konci každého článku spisujem tabuľku so všetkými výdavkami, ktoré som v danej destinácii mala. Čitatelia si tak sami môžu spraviť ako-takú predstavu o tom, ako ich destinácia môže finančne zaťažiť. Ja som si tiež nedávno spočítala náklady za minuloročné cestovanie a zistila som, že sa mi pomaly viac oplatí žiť dlhodobo v zahraničí ako niekde v podnájme v Bratislave. (Smiech.)

Čo rodičia na to, že dcéra je stále práve „bohviekde“?

Mama si na to po pobyte v USA podľa mňa celkom rýchlo zvykla a myslím si, že tušila, že doma dlho neobsedím. Stará mama ma dokonca v tomto cestovaní vždy podporovala a hovorila, že kým sa dá, len nech cestujem. Druhá stará mama by ma však mala najradšej doma, ideálne už aj s pravnúčatami. (Smiech.)

Aké máš plány?

Čo sa týka cestovania, aktuálne si vychutnávam slnečné dni v Zadare a do konca roka plánujem navštíviť Budapešť a Varšavu, kde sa teším hlavne na super atmosféru na vianočných trhoch.

Rozhovor vznikol na základe našej rubriky Tip čitateľa. Pokiaľ máte aj vy zaujímavý nápad na inšpiratívneho a výnimočného človeka, o ktorom by ste si niečo radi prečítali, pokojne nám dajte vedieť na redakcia@eastmag.sk.