Poznáte niekoho, koho rekord bol neprekonaný 39 rokov? Že nie? Netreba vôbec hľadať ďaleko. Košický olympionik Jozef Plachý sa nedá označiť iným termínom ako výnimočný úkaz. Zažiaril napriek ťažkým podmienkam, svet ho miloval a v atletike dodnes stojí na piedestáli. Má 75 rokov a stále super kondíciu.
Povedzte mi, mali ste vy vôbec nejaké špeciálne podmienky na tréning? Dodržiavali ste zdravú životosprávu?
Napríklad na turné do USA som sa pripravoval na chodbe v kadetke. Dali mi tam gumený pás zo železiarní a na ňom som trénoval. Mal som najlacnejšie tretry za 30 korún, behal som vonku, kde sa dalo, lebo dráhy neboli. Nehrozila mi žiadna zdravá životospráva, často som ani pred tréningom nejedol. Mal som však všestrannosť. A mal som vytrvalosť. Veľmi som chcel a žiadny neúspech ma nikdy nedokázal odradiť. Práve naopak, motivoval ma. A čo je asi najhlavnejšie, mal som šťastie na dobrých ľudí.
Dlhé roky ste pôsobili ako tréner, dodnes v Košiciach organizujete Míľu Jozefa Plachého. Tento rok tuším nebola.
Funguje dodnes, vlani bol 15. ročník, tento rok sme ju nestihli a chystáme ju opäť v máji budúceho roka. Mal som aj súťaž Hľadá sa nový Jozef Plachý, no Atletický zväz mi ju zrušil. No neškodia tým mne. Škodia len deťom. 18 500 detí sa za tie roky zúčastnilo tejto súťaže. A teraz nie je nič. Mne sa tým nijako neublížilo, ale mladým talentom určite.
Napriek obrovskému úspechu a sláve ste vyštudovali 2 vysoké školy, postupne ste sa z údržbára stali uznávaným právnikom na ministerstve. Kde sa vo vás vzala tá dravosť ísť si za svojím a niečo dokázať?
800-ka je nesmierna drina. Neskutočná. Každý mesiac som nabehal 500 kilometrov, potom až 700. Dážď – nedážď. Neboli tu podmienky. A vy musíte makať. Stačí trošku nachladnúť a výkonnosť ide dole strašne rýchlo. Nie je to ako futbal, že môžete nastúpiť. Tu príde chrípka a dva mesiace sa vraciate do formy. Pri behu sa dostávate cez 200 tepov za minútu, prakticky až do klinickej smrti. Ale na druhej strane – dalo mi to množstvo skvelých skúseností pre život. Ja som sa vždy chcel individuálne presadiť. Sám. Sám za seba. Samozrejme, potreboval som pomoc, ale sám som chcel niečo dokázať. Sám som sa aj musel vysporiadať s psychickými pádmi. Človek bol raz hore, raz dole. Ale vždy som mal sen. A prehry ma nikdy nedeprimovali, naozaj nikdy v živote.
Najväčšie úspechy, aj 39 rokov neprekonaný rekord, ste vytvorili v problematických rokoch 1968 a 1969. Ako sa vám podarilo dostať sa na olympiádu aj napriek okupácii?
Keď prišli vojská, už som s olympiádou nerátal. Bolo to deň po stannom práve, keď som sa vrátil z Rumunska domov. Vystúpili sme z vlaku piati. Mal som 19 a netušil som, čo sa deje. Videl som tam jediné auto s krížom, myslel som si, že je to taxík. Hovorím, odvezte ma domov. A tí v aute sa len chytali za hlavu. Neuvedomoval som si, že sa mi niečo môže stať. Našťastie som sa dostal domov do Barce a o tri týždne som letel na olympiádu do Mexika, lebo napokon vtedajší predseda olympijského výboru rozhodol, že pôjdeme.
A tam to bol fenomenálny úspech. Neuveriteľne ste zažiarili. Ako ste ako taký mladý chlapec vnímali odrazu takú obrovskú slávu? Tlieskalo vám 60-tisíc ľudí.
Ja som tam vtedy hlavne ani v drese nechodil veľmi vonku, lebo nás všetci ľutovali, akú máme doma situáciu. Dávali nám peniaze a všetko možné. Bol som ešte len chlapec. Išiel som si tam zabehať, tak som skrátka behal. Neprežíval som to nijako zvlášť. Býval som na izbe s Odložilom (skvelý atlét Jozef Odložil, manžel Věry Čáslavskej – pozn. red.) a Jungwirthom. Práve Odložil ma neskôr dostal do USA na turné, on tam už totiž bol trikrát.
V Mexiku som to však odpálil a prvý rozbeh som vyhral. Postúpil som teda do semifinále. Bolo to tam tvrdé, aj dnes je. Samí svetoví bežci. Vtedy ich bolo 68 – taká sieť, z ktorej sa vypadávalo. No a tam som urobil československý rekord. Minúta 45 sekúnd 9 stotín. Sláva v olympijskej dedine. Vo finále som to už trošku pokazil – dal som však rovnako minútu 45 a 9 stotín. Vyrovnaný európsky rekord. Potom som to zopakoval o 10 dní.
Vraj ste však tam na olympiáde mali viacerí športovci problémy s nadmorskou výškou.
Veru. Je tam nadmorská výška 2 400 metrov nad morom. Aj preto chodievajú k nám Afričania behať maratón, veď to je pre nich raj. Tam mi reálne prišlo zle. Zrazu som ležal v šatni. Dávali mi kyslík. Naraz pozerám a prišiel tam slávny komentátor Gabo Zelenay. Nabehol a vraví: čo to s ním stvárate, on nepotrebuje váš kyslík, ale náš tatranský. (Smiech.) Potom ma už on ošetroval a odniesol ma do olympijskej dediny. Na druhý deň som dostal titul Majster športu. V devätnástich. A vďaka Jozefovi Odložilovi, s ktorým sme boli ako bratia, som potom pretekal prakticky všade.
Jozef Plachý
Najlepšie dosiahnuté časy:
800 m – 1:45,4
1500 m – 3:37:04
1 míľa – 3:52,6
Najväčšie úspechy:
1965 – 6. miesto Majstrovstvá ČSSR v cezpoľnom behu – Napajedlá – ml. dorast
1966 – 1. miesto Majstrovstvá ČSSR v cezpoľnom behu – Trenčín – st. dorast
1965 – Majster Československa 1000 m – ml. dorast
1966 – Majster ČSSR 800 m – st. dorast
1967 – Majster ČSSR 800 m – starší dorast
1968 – 1976 Majster ČSSR 800 m – muži (10 x titul)
1977 – 1. miesto 1500 m
1978 – 1. miesto 1500 m
1979 – 2. miesto 1500 m
1980 – 1982 – 1. miesto 1500 m
36 x reprezentoval Československo v medzištátnych pretekoch
3 x reprezentoval Európu – Stuttgart – 1. miesto, Dusseldorf – 5. miesto, Montreal – náhradník
4 x sa zúčastnil Olympijských hier:
Mexiko – 5. miesto
Mníchov – 8. miesto
Montreal – 17. miesto
Moskva – 6. miesto
1977 – Univerziáda – Sofia – 1. miesto v behu na 1500 m
ME Atény (1969) – 800 m – 2. miesto
ME Helsinky (1971)- 800 m – 6. miesto
ME Praha (1978) – 1500 m – 12. miesto
Rekordy:
1967 – dorastenecký rekord 800 m – čas 1:50,6
1968 – Mexiko – svetový juniorský rekord
1969 – československý rekord 800 m – čas 1:45,4
1970 – európsky rekord 880 yd – čas 1:46,7
1977 – Bratislava – československý rekord – čas 3:37,04
1977 – Stockholm – prekonaný európsky rekord na 1 míli – čas 3:52,6
1968 – československý rekord 800 m – čas 1:45,9
1972 – európsky rekord v hale – 100 yd – čas 2:06,7
1972 – Majster USA 880 yd – Madison Square Garden
1977 – Majster ZSSR 1500 m – Soči
3 x bežec Európy do 10. miesta
Andrea Bercik
tlačová správa
Pridajte komentár