Zahrajú symfóniu Šostakoviča, ktorý bojoval s represiou režimu

Štátna filharmónia Košice (ŠFK) tento štvrtok uvedie Šostakovičovu Symfóniu č. 10 e mol. Hudobné zobrazenie stalinských čias zaznie len pár dní po 35. výročí Nežnej revolúcie. Návštevníci sa môžu tešiť aj na hlboký a krásny cyklus Gustava Mahlera – Piesne o mŕtvych deťoch v podaní mezzosopranistky Arnheiður Eiríksdóttir. Koncert MAHLER A ŠOSTAKOVIČ: HUDBA OSUDU pod taktovkou Maroša Potokára sa začne vo štvrtok 21. novembra o 19:00 v Dome umenia.

Úvod večera bude patriť jednému z najkrajších piesňových cyklov v novodobej hudobnej literatúre. Mahlerove Piesne o mŕtvych deťoch ukazujú smutnú múdrosť dozretého, osudom skúšaného človeka  na podklade rovnomenného cyklu básní Friedricha Rückerta. Verše napísal v prívale smútku po smrti svojich dvoch detí. Mahler vybral z Rückertovho cyklu päť básní a zhudobnil ich v rokoch 1901 až 1904.

Zhudobnil smútok i zmierenie

„Nepoznám iného skladateľa, ktorý by svojou hudbou dokázal vyjadriť tie najhlbšie a najintímnejšie ľudské city tak sugestívne a úprimne ako Gustav Mahler. Aj v tomto diele s bolestným námetom budeme môcť precítiť hlbokú melanchóliu, ale aj určité zmierenie či nádej, ku ktorej nás dovedie svojou jedinečnou citlivosťou a krehkosťou,“ hovorí o diele Maroš Potokár. Ako dirigent vystúpil napríklad s Prague Philharmonia, Slovenskou filharmóniou či s orchestrom Národného divadla Praha a pravidelne spolupracuje s Janáčkovou filharmóniou Ostrava, kde ostatné tri sezóny zastával aj post asistenta šéfdirigenta. Košické publikum ho dobre pozná ako koncertného majstra ŠFK.

REKLAMA

V cykle piatich piesní pre mezzosoprán a orchester sa predstaví Arnheiður Eiríksdóttir z Islandu. Sólistka Opery Národného divadla v Prahe vlani získala prestížnu Cenu Thálie 2023 za rolu Oktaviána v Straussovom Gavalierovi s ružou v Opere Národného divadla v Prahe.

Diktatúru zažil na vlastnej koži

Dmitrij Šostakovič bojoval s represiou sovietskej diktatúry, ktorú pocítil na vlastnej koži. Symfóniu č. 10 e mol skomponoval v roku 1953 – rok po Stalinovej smrti a po desaťročnej stopke od režimu.

„Precítenie strachu, útlaku, osobného zápasu, hľadanie nádeje a identity skrz skryté symboly, zašifrovaný naliehavý skladateľov kryptogram D – S – C – H alebo krvopotnú cestu k triumfálnemu finále, ktorého strojený optimizmus len ťažko skrýva jazvy. To všetko je pre mňa osobná výpoveď Šostakoviča, ktorá ma núti zamýšľať sa nad vzácnosťou a krehkosťou slobody, čo bude vždy mimoriadne dôležitá a aktuálna téma,“ vraví Potokár o diele, ktoré v ŠFK odznie len pár dní po 35. výročí Nežnej revolúcie.