Ministerstvo kultúry nepodporí sanáciu hradobného múru v Prešove. Primátor hovorí o animozite ministerky

Mesto Prešov sa pri sanácii historického hradobného múru snažilo získať finančné prostriedky z dotačnej schémy Ministerstva kultúry SR. Projekt nakoniec aj napriek dobrému hodnoteniu odbornej komisie podporený nebol. Pri otázke na dôvody sa ministerstvo podľa primátora mesta Prešov samo prichytilo pri klamstve.

Hradobný múr pod stromoradím v Prešove je významným prvkom historickej architektúry mesta. Zub času je však pri takýchto pamiatkach neúprosný a samospráva musela začať so sanáciou a rekonštrukčnými prácami. Tie boli rozdelené na dve etapy, pričom realizácia prvej už odštartovala. Druhá časť sanácie tohto hradobného múru sa mala opierať o finančnú dotáciu zo schémy Plánu obnovy a odolnosti SR, v tomto konkrétnom prípade v gescii Ministerstva kultúry SR.

Projekt hradobného múru však nakoniec podporený nebol, a to aj napriek tomu, že v bodovaní odbornou komisiou obstál. S počtom udelených bodov 38 sa nachádzal 4 body nad bodovou hranicou pre návrh dotácie. 

„Nielenže sme obstáli v bodovom hodnotení, my sme v počte bodov aj predbehli iné samosprávy, ktorým nakoniec bola dotácia priznaná. Najhoršie to bolo s odôvodnením zo strany ministerstva, keď som sa pýtal, prečo padlo takéto rozhodnutie. Odpoveďou na moju infožiadosť sa ministerstvo samo prichytilo pri klamstve. Spočiatku nám tvrdili, že rozhodnutie vyplývalo z hlasovania komisie. Na moju oficiálnu žiadosť o informácie nám zaslali odporúčanie výšky dotácie, ako aj hlasovanie komisie. Odborná komisia nielenže udelila prešovskému projektu dostatok bodov, dala aj odporúčanie na konkrétnu sumu 21-tisíc eur. Dobrou otázkou teda je, načo vôbec ministerstvo kultúry vytvára odborné komisie, keď jeho rozhodnutia sú nakoniec všetko, len nie odborné,” pýta sa primátor mesta Prešov František Oľha.

REKLAMA

Je na vine odlišná politická príslušnosť?

Dodáva, že si je vedomý, že aj spolu s inými mestami, ktoré získali dobré, prípadne ešte lepšie hodnotenie ako Prešov, budú trpieť pre určitú animozitu k ich politickej príslušnosti. 

„Je mi jasné, že pani ministerka by na poste primátora videla vo viacerých mestách radšej niekoho iného, ale jedna vec je nemať ako politici rovnaké názory, druhá vec je za to trestať všetkých obyvateľov mesta Prešov. Ich politická preferencia je v prvom rade ich osobná a súkromná vec a v druhom rade to ani náhodou nemá byť kritériom pri prerozdeľovaní verejných financií. Ministerstvo kultúry SR je ministerstvom pre všetkých Slovákov, nielen pre spriaznených,” uvádza primátor Oľha.

Pre Prešov ide už o tretí projekt za posledných pár mesiacov, kde pre nezáujem štátu alebo ministerstva kultúry musela samospráva vzniknutú situáciu sanovať vo vlastnej réžii.

„Mesto už podporilo anonymnú psychologickú poradňu IPčko, ktorej pre zníženie či zrušenie dotácií hrozil zánik. Okamžite sme zareagovali aj na rušenie expozície židovskej kultúry v prešovskej ortodoxnej synagóge, s ktorými sme sa stretli a prerokovali ďalšie možnosti fungovania pod správou mesta. Z ministerstva to komunikačne schovali pod konsolidáciu a vysoký vek lektorky. Samozrejme, označili všetko za dezinformácie, zaútočili na opozíciu a médiá, čo je už taký modus operandi súčasného vedenia ministerstva kultúry. Po zarátaní zisku zo vstupného ide o naozaj symbolické sumy ročne, ktoré za zachovanie takto hodnotnej expozície určite stoja. O konsolidácii preto nemôže byť zo strany ministerstva ani reči. So zástupcami prešovskej Židovskej náboženskej obce sme potencionálnych lektorov dokázali identifikovať v priebehu niekoľkých hodín. Stačila chuť a úprimná snaha o zachovanie tejto expozície,” dodal k posledným medializovaným správam primátor.

Napriek počiatočnému neúspechu sa bude mesto Prešov naďalej pokúšať získať finančné prostriedky na sanáciu oporného hradobného múru vo svojom širšom centre. „Tentokrát to, verím, bude férovejšie,” uzavrel primátor.