Spišské divadlo uvedie strhujúce životné príbehy obetí minulých režimov

Spišské divadlo (SD) začalo skúšobný proces novej inscenácie. Dokumentárna dráma s názvom Metropolka prináša strhujúce životné príbehy obetí totalitných režimov, z ktorých osobitne vyniká osud herečky Dalmy Holanovej Špitzerovej. Práve minulý týždeň sme si pripomenuli 100. výročie jej narodenia. Téma inscenácie úzko nadväzuje na tému 34. sezóny v Spišskom divadle, ktorou je rešpekt.

Pripravovanú hru budú charakterizovať tri ostrovy slobody v troch rozličných obdobiach. Prvým je multifunkčný kultúrny priestor Metropolka v 30-tych rokoch, druhým je zberný tábor v Novákoch počas vojny a tretím kabaret Tatra revue v 60-tych rokoch 20. storočia.

REKLAMA

Skutočné osudy obetí totality

„Prvotná myšlienka vznikla dávno, asi pred dvoma rokmi,“ približuje príbeh vzniku inscenácie režisér a umelecký šéf divadla Viktor Kollár: „Na diskusiu do divadla prišla Soňa Gyarfašová, ktorá sa celé roky zaoberá zbieraním autentických príbehov 20. storočia, príbehov obetí totality a ľudí, ktorých tieto totality poznačili. Aktívne ich vyhľadáva, prípadne ich potomkov, nahráva a dokumentuje. Ponúkla mi mnohé pôsobivé životné príbehy, ktoré zdokumentovala. Sú nielen spomienkou, ale možno aj akýmsi symbolom, ako sa koleso dejín točí, ako melie jednotlivé ľudské osudy a akým spôsobom sa osobnosti s týmito ťažkými dejinnými okolnosťami vyrovnávali. S Milom Kráľom sme išli po týchto stopách, a tak vznikol príbeh inšpirovaný skutočnými osudmi obetí totalitných režimov, ktorý sa odohráva na priesečníku dejín a svetov.“

Metropolka – nádej aj zúfalstvo

Multifunkčný kultúrny priestor Metropolka vybudovali v Bratislave bratia Juraj a Tomáš Tvarožkovci. V čase svojho vzniku predstavovala architektonický skvost, v ktorom bol obytný dom, výtvarný ateliér, kaviareň a kino, kde sa počas premietania nemých filmov hralo na organe. V čase prvej Československej republiky sa v Metropolke schádzala prvorepubliková bohéma. Obaja bratia aj Metropolka sa potýkali s vtedajšími režimami. Bratia bojovali v 1. svetovej vojne, zapojili sa do odboja proti nacizmu, do Slovenského národného povstania a nakoniec do protikomunistického odboja. Aj kaviareň si prežila svoje – zavreli ju ľudáci, neskôr ju znárodnili a vykradli komunisti. Jej dvaja správcovia boli počas dvoch totalít zavretí a smutný osud mali aj bratia Tvarožkovci: Juraj zomrel v roku 1945 a Tomáš o 20 rokov neskôr, neželaný a trpený v tichosti a ústraní.