Park za Starou sladovňou sa postupne stáva krajším, mesto chce teraz zrevitalizovať aj bývalú kaplnku

Namiesto asociálov a zanedbaného územia s desiatkami ton nahromadeného odpadu môžu Košičania už niekoľko rokov navštevovať oddychovú plochu na bývalom evanjelickom cintoríne v Parku za Starou sladovňou. Tá sa vďaka spolupráci mesta Košice, Správy mestskej zelene a viacerých brigád mestských dobrovoľníkov od roku 2019 postupne mení na zelený park a stáva sa miestom na prechádzky alebo príjemný oddych Košičanov. Do množstva mestských dobrovoľníckych akcií sa zapojilo viac ako 400 zamestnancov magistrátu a mestských podnikov, poslanci mestského zastupiteľstva a ďalší dobrovoľníci všetkých vekových kategórií.

Po zverení areálu bývalého cintorína do správy Správe mestskej zelene Košice (SMsZ), zamestnanci SMsZ vyrezali náletové dreviny, preriedili husté porasty, ktoré dovtedy slúžili ako útočisko pre rôznych neprispôsobivých občanov. V roku 2021 sa upravil povrch existujúcich chodníkov a dobudovala sa aj chýbajúca časť chodníka s napojením na mestskú časť Západ. Tým sa vytvorilo krajšie a bezpečnejšie prepojenie medzi touto mestskou časťou a Starým Mestom. Obnovilo sa aj verejné osvetlenie, keď pribudli nové stĺpy a svietidlá z úsporných LED žiaroviek. Takisto tam bolo vysadených mnoho kvetov.

„Premena pôvodne hororovo vyzerajúceho územia v Parku za Starou sladovňou na súčasný zelený park s oddychovou zónou je jedným z najpôsobivejších príbehov aké sme v Košiciach v uplynulých rokoch zažili. Odkedy sme toto územia prevzali prostredníctvom SMsZ do svojej správy, nastal tam obrovský posun. Veľkou pomocou boli aj dobrovoľníci, ktorí zbierali odpad, vyhrabávali a čistili plochy. Počas jednej z brigád napríklad odtiaľ vypratali až 40 ton odpadu. Výsledkom nášho spoločného snaženia je, že sa nám podarilo vytvoriť atraktívnu oddychovú plochu, ktorú chceme ďalej zveľaďovať,“ povedal košický primátor Jaroslav Polaček (nezávislý).

REKLAMA

Posledným známym vlastníkom kaplnky bola Johana Pohle – Roth

Ďalším z krokov na zatraktívnenie celej lokality je plánovaná revitalizácia kaplnky. Keďže k jej vlastníctvu sa nehlásila evanjelická, katolícka a ani žiadna iná cirkev, zamestnanci mesta Košice pátrali v rôznych archívoch po jej pôvodných vlastníkoch. Z objavených historických materiálov vyplynulo, že posledným vlastníkom kaplnky bola Johana Pohle – Roth, ktorá ju aj nechala postaviť. Mesto na základe usmernenia ministerstva kultúry a po rozhovoroch s vedením Krajského pamiatkového úradu požiadalo o jej vyvlastnenie. Úrad pre územné plánovanie nakoniec vydal vlani rozhodnutie o vyvlastnení kaplnky v prospech mesta.

„Kaplnku chceme zreštaurovať, aby v nej vzniklo miesto určené na vzdelávanie. Zároveň by sme tam nainštalovali interaktívne panely, na ktorých by bola zachytená a prezentovaná história evanjelického cintorína V kaplnke by boli prezentovaní prostredníctvom krátkych životopisov významní Košičania, ktorí na cintoríne našli miesto svojho posledného odpočinku. Súčasťou by mali byť aj historické fotografie, či fotografie z čistenia, revitalizácie areálu cintorína alebo z obnovy kaplnky,“ skonštatoval.

Cieľom je, aby sa zreštaurovaná kaplnka a jej okolie stala podobne ako už zrekonštruované archeologické múzeum Dolná brána aj zaujímavým foto pointom napr. pre obyvateľov a návštevníkov mesta, kam by na vzdelávacie exkurzie chodili aj žiaci košických základných alebo stredných škôl.

„Mesto Košice podalo v rámci výzvy „Obnovme si svoj dom“ vyhlásenej ministerstvom kultúry žiadosť o dotáciu na vypracovanie projektovej dokumentácie na komplexnú obnovu kaplnky. Verím,e že budeme úspešní a potom sa budeme uchádzať o ďalšie externé zdroje, aby sme mohli aj naďalej pokračovať v skrášľovaní tejto ikonickej lokality,“ doplnil primátor.

Obyvatelia tam chcú mať ďalší Mestský park

Mesto sa pri ďalšej revitalizácii tejto lokality chce riadiť aj výsledkami nedávneho dotazníkového prieskumu, do ktorého sa zapojilo viac než 2000 obyvateľov. Vyše polovica z nich sa v prieskume vyjadrila, že najviac by sa im páčilo, ak by Park za sladovňou vyzeral ako Mestský park.

Išlo by teda o upravené miesto s väčším množstvom rôznych zón s otváracími hodinami a veľkým podielom zelene. Košičania si takisto želajú, aby to bol park prírodného charakteru so zeleňou, stromami a kríkmi, v ktorom by sa nachádzali chodníky, kvetinové záhony a jazierko. Väčšina Košičanov by v parku preferovala najmä dostatok lavičiek a detské ihriská, či miesto na piknik a opekanie v kombinácii s pitnou vodou.