Zdravotníci v Kežmarku zachránili amputáciami Jána bez domova a našli jeho stratených príbuzných

Oddelenie dlhodobo chorých v Nemocnici Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku, člen skupiny AGEL denne čelí náročným medicínskym aj životným príbehom pacientov. Niektoré sú smutné, iné však prinášajú nečakanú nádej. Takým bol aj príbeh pána Jána – bezdomovca bez dokladov a zdravotného poistenia, ktorý po vážnom úraze a amputácii dolných končatín našiel cestu späť k rodine aj k novému domovu. Primár MUDr. Peter Bárta a jeho tím sa postarali nielen o jeho zdravotný stav, ale aj o návrat do dôstojného života.

„Oddelenie dlhodobo chorých (ODCH) je zdravotnícke pracovisko, kde sa lekári a sestry stretnú so širokou škálou diagnóz obsiahnutých v Medzinárodnej klasifikácii chorôb, a takisto sa stretávajú aj so životnými príbehmi svojich pacientov, ktoré sú, žiaľ, väčšinou smutné a často tak aj končia. No sú aj také, ktoré na začiatku vyzerajú takmer beznádejne, ale na ich konci je svetielko nádeje a radosti. A som rád, že môžem práve jeden takýto ponúknuť,“ opisuje začiatok príbehu s pacientom primár oddelenia dlhodobo chorých kežmarskej nemocnice, MUDr. Peter Bárta.

Krátko pred Vianocami 2024 bolo ODCH v Kežmarku telefonicky oslovené z II. chirurgickej kliniky pražskej nemocnice v Motole so žiadosťou o prevzatie pacienta.

„V krátkom rozhovore sme sa dozvedeli, že ide o bezdomovca, bez dokladov a zdravotného poistenia, ktorý utrpel závažné mozgovolebečné poranenie s nutnosťou odstránenia časti lebky a pre ťažké omrzliny aj s potrebou amputácie oboch predkolení. Nakoľko nemal pri sebe nijaký doklad totožnosti, začalo sa pátranie po jeho identite so zapojením príslušných zložiek českej polície. Výsledkom ich úsilia bolo zistenie, že ide o Slováka s naposledy hláseným trvalým pobytom v obci Ľubica, neďaleko Kežmarku. To bol aj dôvod, prečo kolegovia z Prahy vyhľadali na internete najbližšie vhodné zdravotnícke zariadenie na Slovensku a požiadali o prevzatie pacienta. Samozrejme, odmietnuť sa nedalo,“ opisuje primár.

REKLAMA

Pacient, pán Ján, bol teda na druhý deň prevezený sanitkou na ODCH do Kežmarku, kde sa začala druhá časť tohto komplikovaného príbehu.

„Nakoľko pacient nemal zdravotné poistenie, bolo mu možné urobiť len základné laboratórne vyšetrenie. Stav pacienta, chvalabohu, nebol veľmi náročný, rany na hlave a dolných končatinách sa hojili priaznivo. Na ďalší deň sa začalo vybavovanie riešenia sociálnej situácie pána Jána. To sa na začiatku zdalo prakticky beznádejné: človek bez potvrdenej identity, bez akéhokoľvek príjmu, bez príbuzných, či známych,“ hovorí o nevšednej skúsenosti na oddelení MUDr. Peter Bárta.

Našli jeho súrodencov, ktorí o ňom nič nevedeli vyše 20 rokov

Našťastie, na oddelení dlhodobo chorých je sociálna sestra, pani Dalnielčáková, ktorá za svoju dlhoročnú pracovnú kariéru vyriešila aj tie najkomplikovanejšie prípady. V úvode oslovila Obecný úrad v Ľubici so žiadosťou o potvrdenie totožnosti a pátraní po prípadných príbuzných.

„Mali sme šťastie, našli sa Jánovi súrodenci, pani Mária a pán Pavol. A ešte väčšie šťastie bolo, že obaja boli mimoriadne ochotní spolupracovať. Svojho brata, ktorého vyše dvoch desaťročí nevideli a nič o ňom nevedeli, nijako nezatracovali. Naopak, opakovane ho navštevovali a prakticky prijali späť do rodiny. Tiež ochotne spolupracovali so sociálnou pracovníčkou Majkou pri riešení ďalšieho osudu svojho brata,“ hovorí primár a doplňuje, že v pomerne krátkom čase sa podarilo prekonať niektoré byrokratické bariéry a Jánova usmievavá tvár pozerala na svet z občianskeho preukazu a krátko nato mal aj zdravotné poistenie.

Neskôr bolo potrebné už len nájsť na Slovensku vhodné sociálne zariadenie, ktoré by pacienta prevzalo do svojej starostlivosti.

„Naša sociálna sestra Majka zase zapojila všetky svoje kontakty a napokon, ako už pomerne často aj v minulosti, sa našlo takéto zariadenie na severovýchode Slovenska, konkrétne v Radvani nad Laborcom. Zariadeniu pre seniorov Horný Harbok aj týmto ďakujeme,“ poďakoval primár Bárta. „V januári sme sa s ním rozlúčili a sanitka ho v sprievode brata odviezla na východ. Želáme mu, nech sa mu v živote darí a nech ho už nič zlé nestretne,“ dodal na záver primár Bárta.