MUDr. Michal Fečík: rodák zo Sniny, má atestácie zo všeobecnej medicíny a telovýchovného lekárstva. Od roku 2014 pracuje v Nemocnici AGEL Košice-Šaca. Na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach sa venuje výučbe medikov. Pracuje ako lekár hokejového klubu HC Košice a lektor vzdelávania kondičných trénerov na Slovensku. Je členom výboru Slovenskej spoločnosti telovýchovného lekárstva a jedným zo spoluautorov novej učebnice z oblasti telovýchovného lekárstva, ktorá bola pred mesiacom uvedená na trh.
Ako ste sa dostali k športu?
M. F.: Môj otec, Michal Fečík st., bol aktívny športovec, hral najvyššiu ligovú súťaž vo volejbale. Už v kočíku som s ním trávil celé hodiny na tréningoch. Keď už som bol starší, rozprával mi príhody, ako ma na štadióne počas prestávok na tréningu prebaľoval. V športovom prostredí som vyrástol, dodnes sa v ňom cítim doma a život bez každodenného aktívneho športovania si ani neviem predstaviť.
Čo vám šport dáva? Je niečo, čo vám aj berie?
M. F.: Športu som sa venoval od raného detstva. Hrával som basketbal, ktorý ma okrem disciplíny, sebaovládania a vytrvalosti pri prekonávaní prekážok naučil tešiť sa z dobrej prihrávky spoluhráčovi. Už v mladosti som sa tak naučil, aký dôležitý je pre úspech tímu kolektívny duch a pocit vzájomnej spolupatričnosti. Keď každoročne behávame s kolegami štafetový beh naprieč Slovenskom a pri dobiehaní úsekov som na pokraji psychických a fyzických síl, posledným hnacím motorom, ktorý mi ostáva, je pre mňa práve ten tímový duch a pocit zodpovednosti voči kolegom, ktorý som získal v čase mládežníckeho športovania. Jediné, čo mi šport berie, je čas. Ako lekár HC Košice trávim množstvo hodín na štadióne. Prakticky každodenne riešim vážne aj menej vážne zdravotné problémy hráčov nášho mužstva. Všetci v realizačnom tíme vedia, že telefón si nikdy nevypínam a som vždy k dispozícii.
Aká bola vaša profesionálna cesta po ukončení štúdia medicíny?
M. F.: Už počas štúdia ma lákala športová medicína. Po ukončení lekárskej fakulty som sa niekoľko rokov venoval všeobecnému lekárstvu, aby som získal dobrý a dostatočne široký prehľad. Bol to dobrý základ pre moju budúcu kariéru športového lekára, pretože športová medicína je výrazne multidisciplinárny odbor.
Nám divákom sa môže zdať, že športový lekár je ten, čo behá s aktovkou po trávniku, prípadne sa za asistencie hráčov kĺže po ľade k zranenému. O čom ale skutočne je moderná športová medicína?
M. F.: Dnes je športová medicína vedný odbor založený na dôkazoch. Využíva množstvo špičkových technológií, ktoré pomáhajú pri plánovaní tréningu a regenerácie. Individualizovaná výživa športovcov pripomína niekedy „gastronomickú alchýmiu“. V poslednom období sa v športovej medicíne kladie veľký dôraz na mentálny koučing a športovú psychológiu, lebo základom úspechu športovca je víťazné nastavenie a „dobrá hlava“. Aj najmenšie zakolísanie v mentálnom nastavení, strata motivácie, prípadne naštrbenie sebadôvery môže byť zlomovým okamihom v dovtedy úspešnej kariére aj tých najtalentovanejších športovcov.

Foto: AGEL
Aké je postavenie športovej medicíny na Slovensku?
M. F.: Dejiny slovenskej športovej medicíny boli prepísané v roku 2016 prijatím zákona o športe, na základe ktorého vyplýva všetkým registrovaným športovcom povinnosť pravidelne absolvovať športovo-lekársku prehliadku. Vďaka tejto legislatívnej úprave sa stal vrcholový šport na Slovensku výrazne bezpečnejším, znížilo sa riziko náhlej smrti či početnosť zranení športovcov. Za obzvlášť významné to považujem pre ochranu zdravia našich športujúcich detí. Dôsledkom prijatého zákona bol, pochopiteľne, aj výrazný nárast dopytu po odborníkoch z oblasti športovej medicíny.
Kedy ste sa začali venovať športovej medicíne?
M. F.: Športovej medicíne sa venujem už desať rokov, a to v rámci môjho pôsobenia v Nemocnici AGEL Košice-Šaca. Mám tu vytvorené dobré možnosti profesionálne rásť a môžem pokojne konštatovať, že som tu vďaka vytvoreným podmienkam a výbornej spolupráci s ostatnými kolegami, ktorí sa venujú športovej medicíne, pracovne aj ľudsky spokojný.
Aké spektrum vyšetrení na vašom pracovisku realizujete?
M. F.: Vykonávame kompletnú diagnostiku zdravotných a funkčných ukazovateľov prostredníctvom záťažových testov. Posudzujeme fyzickú kondíciu, ako aj bezpečnú hranicu záťaže športovcov s cieľom zlepšenia výkonnosti športovca. V prípade potreby zabezpečíme komplexné vyšetrenie na vylúčenie prípadných zdravotných rizík, úzko spolupracujeme so špecialistami z Nemocnice AGEL Košice-Šaca a Kardiocentra AGEL Košice-Šaca.
Je pravda, že dnes dokáže športový lekár analyzovať „správnosť behu“ športovca? Znie to tak trochu ako z vedecko-fantastického filmu.
M. F.: Máte pravdu. Ide o tzv. biomechanickú analýzu. Zjednodušene povedané, detailne nasnímame chôdzu, beh, skok a odraz športovca. Špeciálny softvér následne podrobí záznam analýze a stanoví odchýlky od optimálnej techniky. Ďalším krokom je „učenie správneho behu“, kedy počas behu na bežeckom páse softvér vedie športovca ku korekcii „zlozvykov“, ktoré znižujú jeho výkon, prípadne ho ohrozujú zranením. Máme s touto metodikou výborné výsledky, vyžaduje ale od lekára a aj od športovca veľa trpezlivosti a vytrvalosti.
Koľko prehliadok ročne zvyknete u športovcov vykonať? Staráte sa aj o detských športovcov?
M. F.: Minulý rok u nás absolvovalo prehliadku približne 800 športovcov. Detských pacientov sme vyšetrili z tohto počtu okolo 450, čiže detskí športovci predstavujú väčšinu našich klientov. Práca s deťmi je mimoriadne náročná a zodpovedná, jej špecifikom je, že si musíte získať dôveru nielen športovca, ale aj jeho rodičov. Som úprimne rád, že počet detských športovcov, ktorí k nám chodia, z roka na rok narastá. Oni sú budúcnosťou slovenského vrcholového, ale aj rekreačného športu.
Je známe, že vašimi klientmi sú viacerí úspešní vrcholoví športovci, ktorých poznáme zo svetových športových podujatí a médií.
M. F.: Skladba našich klientov je veľmi rôznorodá. Pravidelne k nám chodia viacerí mediálne známi profesionálni športovci z NHL a KHL, staráme sa o drvivú väčšinu profesionálnych športových klubov regiónu, napríklad HC Košice, FC Košice, plavci, lyžiari. Veľkú pozornosť venujeme detským a mládežníckym klubom, venujeme sa amatérskym športovcom, ale aj úspešným bojovníkom bojových umení.
Ak za vami prídu rodičia s otázkou, na aký typ športu má ich dieťa predpoklady, viete im poradiť?
M. F.: Áno, pomocou genetickej analýzy vieme odhadnúť dispozície dieťaťa pre vytrvalostný alebo rýchlostný druh záťaže. Na základe vyšetrenia vieme rodičom odporučiť, na aký druh športu má ich dieťa predpoklady a upozorniť ich na prípadný sklon k zvýšenému riziku k určitému typu zranení. Vopred ale asi sklamem všetkých, ktorí snívajú o tom, že vychovajú zo svojich detí medailistov a práve sa dozvedeli o tajnom recepte, ktorý im tento sen pomôže naplniť. Ani tento druh vyšetrenia, ani žiaden iný nie je garanciou, že z ich dieťaťa vyrastie špičkový vrcholový športovec.
Čo by ste odkázali rodičom, ktorí túžia mať zo svojich detí hviezdnych športovcov?
M. F.: S takými rodičmi sa stretávam veľmi často. Prvé, čo sa im snažím zdôrazniť, je, aby vnímali a počúvali svoje dieťa a šport, ktorému sa má dieťa venovať, vybrali spolu. Nie je rozhodujúce, čo sa páči im, ale čomu sa chce venovať ich ratolesť. Byť prísny v nárokoch na vzdelanie, vyžadovať disciplínu a zodpovedný prístup k tréningovému procesu je určite správne. Ale prílišný tlak na výkon v detskom veku, obzvlášť v individuálnych športoch, môže dieťaťu šport skôr znechutiť a naštrbiť ešte len vyvíjajúce sa sebavedomie dieťaťa. Príliš ambicióznym a motivovaným rodičom sa snažím zdôrazniť, že hlad po víťazstve, ktorý je typický pre úspešných vrcholových športovcov, musia cítiť ich deti, nie oni. Mentalitu víťazov musí mať totiž športovec v sebe. Úlohou rodičov je ich na ceste za úspechom správnym spôsobom podporiť a viesť. Ak sa naučia v detstve pri športovaní dodržiavať pravidlá fair play, je predpoklad, že ich budú dodržiavať aj v živote. Osobne to považujem za jeden z najdôležitejších prínosov detského a mládežníckeho športu pre spoločnosť.
Už dlhé roky robia Slovensku vo svete športu veľmi dobré meno naši paraolympionici. V kolektívnych aj individuálnych disciplínach prinášajú z medzinárodných súťaží pravidelne množstvo ocenení. Máte klientov aj z radov telesne postihnutých športovcov?
M. F.: Som veľmi hrdý, že nám telesne postihnutí športovci dôverujú a pravidelne k nám chodia na športové prehliadky. Máme medzi klientmi paraolympijských majstrov sveta, viacnásobných paraolympijských víťazov, medailistu z majstrovstiev Európy. Postihnutí športovci sú podľa mňa najlepším príkladom toho, ako pestovaním pevnej vôle, disciplíny a vytrvalosti pomáha šport prekonávať aj zdanlivo neprekonateľné prekážky.

Foto: AGEL
Ponúkate športovcom aj niečo výnimočné?
M. F.: Áno, ako jediní v regióne sme začali vykonávať analýzu okysličenia svalov športovca priamo počas tréningového procesu. Zásadným spôsobom nám to rozširuje možnosti optimalizácie tréningu. Tréner a športový lekár dostávajú priamo počas tréningu spätnú väzbu o výkonnostných limitoch športovca. Túto revolučnú metodiku využívajú svetové kluby a naši športovci ju už niekoľko mesiacov majú k dispozícii tiež.
Prezradíte čitateľom niečo z vašich plánov do budúcnosti?
M. F.: V apríli tohto roka sa bude v Košiciach konať významný Medzinárodný kongres telovýchovného lekárstva, na ktorého organizácii sa spolupodieľam. Veľmi ma teší, že Nemocnica AGEL Košice-Šaca a Kardiocentrum AGEL Košice-Šaca bude mať na programe dôstojné a bohaté odborné zastúpenie. Verím, že s HC Košice budeme mať úspešnú sezónu a hráčom sa budú vyhýbať zranenia. V najbližších rokoch plánujem dokončiť doktorandské štúdium a obhájiť vedecký titul PhD. Rád by som využil priestor a poďakoval sa hráčom hokejového klubu HC Košice kategórie U15, ktorí tvoria výskumný súbor mojej práce, za trpezlivosť a vytrvalosť. Testy, ktoré spolu v rámci tréningovej záťaže robíme, sú mimoriadne namáhavé. Vďaka patrí, samozrejme, aj vedeniu klubu, že mi realizáciu výskumu umožnilo. Som presvedčený, že výsledky výskumu posunú tréningový proces v Košiciach o kúsok bližšie k svetovej špičke.
Máte čas venovať sa popri starostlivosti o športovcov aj športovaniu?
M. F.: Cvičím skoro ráno v improvizovanom fitnescentre, na ktoré som s tichým súhlasom manželky zmenil našu garáž. Našťastie som k pravidelnému cvičeniu motivoval aj ju, a tak mi už rannú námrazu na negarážovanom aute počas zimných mesiacov nevyčíta. K pohybu vedieme aj našu 5-ročnú dcéru, ktorá sa aktívne venuje tancu. Ako to bude u nej so športom v budúcnosti, to sa ešte ukáže.
Pokračovanie na ďalšej strane.
Pridajte komentár