D. Kováčová: Z krajčírky lektorkou angličtiny. Jazyk sa učila ešte zo slovníkov a magnetofónových kaziet

Začínala ako vyučená dámska krajčírka a po troch rokoch praxe v odbore v rôznych krajčírstvach a podnikoch ďalej študovala v odbore Odevníctvo. Po maturite nastúpila pracovať ako „majsterka odborného výcviku“ na SOUE v Kráľovskom Chlmci, a tiež ukončila Doplňujúce pedagogické štúdium na Univerzite Komenského. Už v tom čase však venovala množstvo času štúdiu angličtiny, ktorá sa neskôr stala jej hlavnou pracovnou náplňou. Denisa Kováčová je ukážkou toho, že ak sa chce, tak sa všetko dá a v živote si treba ísť za svojimi snami.

Kedy ste vlastne pocítili túžbu venovať sa hlbšie anglickému jazyku?

REKLAMA

Stále som milovala jazyky, už slovenčina bola pre mňa cudzím jazykom, nakoľko som maďarskej národnosti. Od piateho ročníka sme sa začali učiť povinný predmet – ruštinu, lenže stále sa mi nesmierne páčila hlavne angličtina. Tú som však nemala vôbec možnosť študovať. Až ako 20-ročná, keď som začala študovať Odevníctvo, som sa mohla oboznámiť s týmto šťavnatým a dnes veľmi užitočným jazykom. Keď mi povedali, že z tohto predmetu môžeme aj maturovať, bola som jediná v triede, ktorá sa odhodlala dať to za 2 roky. O dva roky po maturite sa mi podarilo úspešne zložiť aj skúšku First Certificate of Cambridge (FCE – úroveň B2).

Začiatky bývajú náročné, najmä ak človek nepochádza z veľkomesta. Začínali ste ako učiteľka praktického vyučovania v krajčírstve. Ako ste sa potom postupne vypracovali a „presedlali“ na anglický jazyk?

Vo funkcii „majsterka odborného výcviku“, som pracovala krásnych 8 rokov. Toto povolanie som mala naozaj rada, lenže odevnícky odbor postupne zanikol. Závody sa odsťahovali, teraz sa všetko vyrába v Číne, takže krajčírstvo sa nevyučuje. Ja som však mala šťastie, pretože už počas týchto rokov som po večeroch pracovala ako lektorka anglického jazyka pre jazykovú školu „GranDios“, ktorá sa v Kráľovskom Chlmci otvorila. Keď ma pre zaniknutie odboru z mojej pozície v odevníctve prepustili, pán riaditeľ ma vtedy na rok zamestnal na našom SOU ako učiteľku angličtiny pre trojročné učebné odbory. Neskôr som sa vydala, presťahovala do Veľkých Kapušian a tam som tiež pôsobila ako lektorka angličtiny pre Luminosus n.o.

Predpokladám, že ste po celý čas ďalej pilne študovali.

Neustále som si dopĺňala vedomosti. Po niekoľkých rokoch som spravila skúšku vyššej úrovne (C1) – City & Guilds, a neskôr zložila i všeobecnú štátnicu z jazyka anglického na jazykovej škole v Prešove (úroveň C1-C2). Na tieto svoje úspechy som bola v dobrom zmysle slova hrdá, pretože viem, akú námahu som do štúdia vložila, a ako sa mi tento jazyk stal skoro rodným. Aj svojho syna, ktorý sa volá Joey, som vychovávala po anglicky, takže on rozpráva po anglicky dokonca lepšie ako ja, pretože je native speaker. Dodnes sa spoločne rozprávame po anglicky. Samozrejme vie aj po maďarsky a chodí do slovenskej základnej školy.

Vyučujete angličtinu na vidieku v malej škole. Je niečo, čo Vám pri výučbe chýba – resp. čo by sa Vám zišlo?

Posledných 6 rokov som pôsobila ako pedagogický asistent a učiteľka angličtiny na malej vidieckej jednotriedke v Zatíne. Úprimne povedané, neviem, či by som ešte niekde inde našla lepšie podmienky a výbavu na vyučovanie ako tam. Objednali sme flashcardy, mali sme k dispozícii počítače, vedeli sme využívať CD-ROMy k učebniciam, mali sme obchodík, bábky a pod. Dochádzala som však 20 kilometrov a mala som pocit, že úroveň žiakov každým rokom klesá. Osobne si myslím, že učitelia jazykov nemali nikdy toľko možností ako dnes, len keby k tomu mali študentov z deväťdesiatych rokov.

Čo je z vášho pohľadu pri výučbe jazykov najdôležitejšie?

Je to práve motivácia. Bez nej to jednoducho nejde. Dnešní žiaci, bohužiaľ, neveľmi radi čítajú. Veľmi rada využívam metódu TPR (= Total Physical Response), ktorá sa zakladá na tom, že všetko, čo sa učíme, fyzicky aj robíme.

Ako ste sa angličtinu učili vy? Čo vám najviac pomohlo?

Viete si predstaviť učiť sa angličtinu iba z jedinej učebnice pre samoukov? A k tomu slovník. Jediné, čo som mohla počúvať, aby som si rozvíjala svoju zručnosť v „listeningu“, bola rádiostanica Voice of America, ešte v AM rozmedzí, čo znamená, že to hučalo. Takto som počúvala napr. vtedajšieho prezidenta Busha mladšieho v politických správach, alebo niečo o histórii Ameriky, a nahrávala všetko na kazety. Aby som to mohla potom počúvať znova a znova a skúsiť pochopiť všetko, o čom sa hovorí. Niekedy som si tieto veci písala na písacom stroji. Ani vyčísliť sa nedajú hodiny, ktoré som trávila samoštúdiom. Ale dalo mi to naozaj veľa.

Oproti tomu dnešná generácia má k dispozícii rôzne appky (napr. DuoLingo), hry, seriály, YouTube, Minecraft, a iné online možnosti. Mnohí už môžu vyrastať v prostredí, kde sa vedia doslova obklopiť cudzím jazykom.

V čom však majú dnešní študenti najväčšie medzery?

Čím viac ponúkaných možností majú, o to lenivejší sú napríklad študovať gramatiku, aby chápali, ako ten jazyk vlastne správne funguje, a preto majú nedostatky pri maturitných skúškach. Veď nemôžeme hovoriť po anglicky tak, ako počujeme mladých z Bronxu v kriminálnom seriáli. Myslím si, že angličtina sa veľmi zjednodušuje a medzi mladými sa využíva iba kolokviálny, hovorový jazyk.

Ako ste objavili Americké centrum v Košiciach, resp. kedy ste ho prvýkrát navštívili?

Môj manžel voľakedy dávno hrával prvú ligu vo futbale. Veľmi mal chuť prečítať si niečo zo starých Východoslovenských novín o vtedajšom futbale, pretože v niektorých článkoch boli zmienky aj o ňom. Tak som ho asi pred piatimi rokmi z nostalgie zaviedla do Košíc, že vo Vedeckej knižnici to nájde. A natrafila som na Americké centrum.

V rámci neho ste členkou online knižného a diskusného klubu. Oplatí sa zapojiť sa?

Určite áno. Ak má niekto záujem o diskusiu o rôznych témach v angličtine, alebo rád prediskutuje prečítaný literárny úryvok, je to miesto pre neho. A vôbec nemusí byť celkom pokročilý v angličtine. Nikto nie je nútený samostatne hovoriť, môže iba počúvať diskusiu, je tam veľa ľudí aj takých, ktorí sa tam vlastne učia od pokročilejších alebo rodených hovoriacich. Tiež sa cez tieto kluby človek dozvie o rôznych aktivitách a možnostiach, napr. existuje aj online výpožička amerických periodík a filmov celkom zadarmo. Funguje to pre členov knižnice, s online prístupovým kódom.

Pokračovanie na str. 2.