Festival JAZZ Prešov spúšťa na záchranu verejnú zbierku

Prešovský festival JAZZ Prešov čelí po 33 rokoch existencie vážnej kríze. Tento rok nedostal dotáciu z Fondu na podporu umenia. Pre festival, ktorí hostí jazzové legendy z celého sveta, môže ísť o likvidačný krok. Organizátori odštartovali verejnú zbierku, do ktorej sa prvou veľkou čiastkou zapája primátor mesta Prešov František Oľha.

Prešovská verejnosť sa pred niekoľkými dňami dozvedela nepotešujúcu správu – jeden z najstarších jazzových festivalov na Slovensku nezískal pre rok 2025 z Fondu na podporu umenia (FPU) ani cent. Rada FPU tak rozhodla v rozpore s názorom odbornej komisie. Rovnakú sumu, o akú žiadali organizátori prešovských „Džezákov“, nakoniec rada pridelila podľa vedenia mesta Prešov rožňavskej agentúre Alex na projekt s názvom Jazz Pop festival, o ktorom počul málokto.

REKLAMA

„Hnevá ma to, že sú podporované niektoré projekty, ktoré sú evidentne slabé, nižšie hodnotené odbornou komisiou. Ak by bol nedostatok prostriedkov a jediným argumentom by bolo to, že v poradovníku sme niekde pod čiarou, tak snáď by som sa vedel zmieriť s tým, že naše mesto nebolo podporené. Ale ak mestu Prešov z jeho kvalitných projektov niekto ujedá prostriedky, ktoré komisia odporučila a prideľuje ich na projekty, ktoré nemali žiadne úspechy a neoslovili odbornú komisiu, tak vtedy to považujem za obrovskú krivdu,“ uviedol primátor mesta Prešov František Oľha.

Výčitkou Rady FPU bolo v prípade prešovského jazzového festivalu to, že za roky svojej existencie neprekročil regionálny význam. Pravdou však je, že prešovské „Džezáky“ hostili svetoznámu jazzovú špičku v podobe muzikantov ako Mike Stern, Randy Brecker, Bill Evans, Benny Golson, skupina Blood Sweat and Tears, Ralph Towner, Christian McBride, Christian Scott, Mark Whitfield, Philip Catherine, Regina Carter, John Daversa, Gil Goldstein, Rudy Linka, slovenská legenda, ktorá stála pri zrode festivalu, Peter Lipa, Dan Bárta, Ondrej Havelka, Martin Valihora, Matúš Jakabčic či Prešovčania AMC Trio a David Kollár známy aj kolaboráciami so svetovými umelcami ako napríklad Stevenom Wilsonom. Festival v priebehu troch dekád navyše nelákal iba miestnych, ale aj nadšencov žánru zo širokého okolia.

„Rád by som rade Fondu na podporu umenia odkázal, že Prešovský kraj je najväčším krajom na Slovensku, čo sa týka ako veľkosti, tak aj počtu obyvateľov. Prešov je tretie najväčšie mesto na Slovensku, ktoré je križovatkou ciest s blízkym dosahom na Ukrajinu, Poľsko a Maďarsko. Je to tradičné miesto, kde na kultúrne podujatia chodia ľudia z celého a širšieho regiónu. Ak je už aj mesto Prešov z ich pohľadu považované za provinčné a kvalitný jazzový festival údajne nedokázal prekročiť regionálny charakter, tak potom by ma naozaj zaujímal ich názor, ako by to podľa nich malo vyzerať a ako si predstavujú do budúcna kultúru,“ doplnil na margo argumentu rady primátor Oľha.

Organizátori prešovského jazzového festivalu zároveň vysvetlili, prečo je práve suma z Fondu na podporu umenia pre organizáciu podujatia mimoriadne dôležitá. Pripomenuli, že táto dotácia tvorí každý rok existenčnú sumu, bez ktorej nemôžu festival zorganizovať tak, aby boli lístky cenovo dostupné širokej verejnosti. Práve nadregionálny charakter programu v podobe svetových mien jazzovej scény je jednou z položiek, pri ktorej zohráva dotácia kľúčovú rolu.

Záchranu jazzového festivalu vzali do vlastných rúk

Ako organizátori sami priznali, chvíľu trvalo, kým po prvotnej frustrácii a neskôr čiastočnej rezignácii nazbierali odvahu a silu zabojovať o festival na vlastnú päsť.  

„Rozhodli sme sa usporiadať verejnú zbierku, aby mohol ktokoľvek, kto si myslí, že kultúra patrí do regiónov a JAZZ Prešov sa oplatí zorganizovať aj 34. raz. Prispieť sa dá prostredníctvom zbierky na fundraisingovej platforme Donio.sk. Táto kampaň bude prebiehať 60 dní, no, ktokoľvek bude mať chuť prispieť aj potom, bude mať možnosť. Džezáky sa síce uskutočnia až v októbri 2025, no, zbierku sme spustili už teraz, nakoľko potrebujeme už teraz vedieť, s akou sumou môžeme rátať, aby sme dokázali zabezpečiť umelcov,“ povedala členka organizačného tímu JAZZ Prešov Zuzana Pitková.

Na zbierku hneď na druhý deň od jej spustenia zareagoval aj primátor mesta Prešov František Oľha, ktorý sa rozhodol prispieť prvou väčšou finančnou čiastkou a podporiť tento fundraising zvolaním tlačovej konferencie. „Hľadáme riešenia, ako tento festival zachovať v pôvodnej kvalite. Preto som sa rozhodol, že pridelím časť z mojej rezervy primátora na prvú štartovaciu sumu na záchranu Džezákov. Verím, že verejná zbierka aj prostredníctvom sociálnych sietí a internetu bude taktiež nápomocná. Mesto tento rok pristúpi k podpore aj formou záštity primátora mesta,“ dodal primátor Oľha. Záštita primátora mesta nad podujatím prinesie pre organizátorov nižšie náklady spojené s prenájmom priestorov PKO Prešov, v ktorých by sa v októbri mal JAZZ Prešov uskutočniť.

Tlačovku uzavrel jeden z organizátorov pozitívnym apelom na verejnosť.

„Pevne verím, že všetky aktivity, ktoré teraz robíme, smerujú k tomu, aby sa nakoniec odohral aj ten 34. ročník a všetko závisí od ľudí, fanúšikov, od tých, ktorí majú radi jazzovú hudbu, od ich podpory. Od toho sa bude odvíjať aj samotný program tohtoročných Džezákov. A ja vám sľubujem, že ak tá podpora bude veľká, prídu aj veľká mená. Zatiaľ môžem prezradiť to, že rokujeme napríklad s Mikeom Sternom, slávnym americkým gitaristom, ktorý tu s veľkým úspechom naposledy hral pred 18-timi rokmi alebo dokonca aj so slávnym basgitaristom Marcusom Millerom,“ prezradil jeden z organizátorov festivalu Peter Adamkovič.

34. ročník JAZZ Prešov môže verejnosť podporiť prostredníctvom verejnej zbierky na Donio.sk priamo tu.

Nejde o prvé opomenutie Prešova

Primátor mesta na svojej tlačovke zároveň pripomenul, že toto nie je po prvýkrát, čo bolo mesto Prešov za posledné obdobie v oblasti kultúry odignorované. Pripomenul napríklad sanáciu Hradobného múru v druhej fáze, v ktorej sa taktiež mesto uchádzalo o dotáciu z Ministerstva kultúry. Projekt bol podľa jeho slov kvalitne pripravený a Prešov dokonca dostal dobré hodnotenie aj od odbornej komisie. Aj tu sa však prijalo rozhodnutie v rozpore s názorom odborníkov a pred Prešovom boli uprednostnené aj také projekty, ktoré mali v bodovom hodnotení horší výsledok. Zároveň spomenul aj poslednú kultúrnu „sanáciu“, keď sa Slovenské národné múzeum rozhodlo ukončiť expozíciu židovskej kultúry v prešovskej Ortodoxnej synagóge. Mesto iniciovalo prechod prevádzky múzea pod svoju príspevkovú organizáciu PKO a zabezpečenie novej lektorky. Dnes je už židovská expozícia opäť prístupná širokej verejnosti aj s ponukou sprievodcu a odborného výkladu.