Košický folklórny klub Omladina má novú tanečnú inscenáciu

Keď raz začnete s folklórom, zamilujete sa do neho na celý život. To je aj prípad členov folklórneho klubu Omladina z Košíc. Bývalí členovia košických folklórnych súborov Akademik, Čarnica, Dargov, Jahodná, Východniar, Železiar, Borievka a Žiara sa pred 20 rokmi rozhodli, že sa budú svojej vášni ďalej aktívne venovať. Sú to zrelí tanečnici  s mladíckym entuziazmom. Aktuálne prichádzajú s novou tanečnou inscenáciou.

Omladina počas svojho doterajšieho pôsobenia vystupovala na mnohých festivaloch, domácich i zahraničných, obecných slávnostiach, folklórnych slávnostiach a dokázali, že aj v zrelom veku vedia divákom predviesť a odovzdať radosť a umenie.  

REKLAMA

„Starší umelci majú niekedy menej energie a tak ňou šetria, ale v konečnom dôsledku ju dajú tam, kde treba a výkon starších/zrelších folkloristov je nakoniec uveriteľnejší ako u mladších,“ hovorí o práci so súborom Ján Jenčo, scenárista a režisér inscenácie.

„ Pokým tancuješ žiješ, pokým žiješ tancuj…“

Na počesť osláv 20. výročia fungovania folklórneho kolektívu chcel súbor pripraviť niečo iné, výnimočné, a tak vznikla tanečná inscenácia. Nezvyčajná zápletka v podobe trhov lásky, vytvorila podklad deja,  na ktorý je citlivo naviazaný situačný humor a silné paradoxy života počas vojny.

Najprv prišiel NÁMET. V etnologických spisoch sa nachádza zmienka o tom, že v časoch minulých, sa pod záštitou cirkvi „vytvárali možnosti“ pre vznik partnerských vzťahov slobodných žien a mužov. Či je to pravda, a či nie, a či to bola v tom čase pozitívna skúsenosť pre zúčastnených, je dnes ťažko povedať, každopádne, ako námet to stačilo.

Potom prišiel na rad SCÉNAR, ktorý súboristi zverili do rúk režiséra Jozefa Jenča. (Jozef Jenčo – autor scenára a réžie je umelecký vedúci, scenárista a režisér ochotníckeho divadelného súboru KĽUD. Je autorom 25 divadelných hier a troch kníh vo východoslovenskom dialekte.) 

 „Jeho hry sme videli viackrát, páčili sa nám a najmä sme oceňovali, že píše v nárečí,“ zhodnotil člen FK Omladina. „Som toho názoru, že prácu má robiť ten, kto ju vie robiť, kúrenie kúrenár, choreografiu choreograf, réžiu režisér, a tak sme oslovili profesionálov. A aj vďaka tomu to tak dobre dopadlo,“ hovorí o začiatočných rozhodnutiach šéf FK Omladina Rudolf Baran.

Obdobie presviedčania a nácvik

Obdobie nácviku sprevádzali mnohé problémy, príprava trvala skoro rok. Členovia súboru sa spočiatku bránili. Báli sa hereckých výstupov, na ktoré neboli zvyknutí a po úvodných pokusoch o jednotlivé scény na sále ich váhavosť vôbec neopúšťala, aj keď časom sa to pomaličky zlepšovalo.

„Scenár sa mi písal veľmi dobre, ľahko, akoby to bola predzvesť, že to môže mať potenciál. Niektorí členovia tomu však vôbec neverili. Až keď mala Omladina  prvú ucelenú skúšku predstavenia aj s hudbou na sústredení v Michalovciach a kuchárky, ktoré sa potajomky prizerali, boli nadšené a lapali po dychu od smiechu, uverili sme, že sme na správnej ceste všetci do jedného,“ opisuje prácu na predstavení režisér Jozef Jenčo.

Veľkú váhu a potenciál do procesu tvorby vniesol Vlado Michalko, ktorý bol prizvaný na spoluprácu ako choreograf, a ktorého Jenčov scenár veľmi oslovil. (Vlado Michalko – pedagóg, choreograf ľudového tanca, tanečník a jedným zo zakladateľov festivalu Rozhybkosti. Vyštudoval Vysokú školu múzických umení v Bratislave, v odbore choreografia ľudového tanca, spolupráca s mnohými súbormi).

„Veľmi ma oslovil príbeh, ktorý napísal Jozef Jenčo. Mal v sebe nečakaný zvrat, odhalenie a množstvo vtipných situácií. Okrem toho v Omladine chceli na sebe pracovať, a tak som to vnímal aj ako výzvu.“

 „Proces bol veľmi náročný produkčne aj finančne, siahli sme do úplne iných sfér, na ktoré sme neboli zvyknutí. Tanec ako taký je nám samozrejme blízky a cítime sa v ňom dobre. Mnohí naši členovia však dokázali vystúpiť zo svojej komfortnej zóny,  vďaka čomu v sebe dokázali objaviť spontánne herecké schopnosti, o ktorých nikdy ani len netušili,“ zhodnotil Rudolf Baran, vedúci FK Omladina.

Tarhi laski je kombinácia ľudového tanca a dojímavého príbehu. Témy ako láska, emancipácia ženy, vojna, alkohol  sú stále aktuálne. Humorné spracovanie, ktoré je pre režiséra Jenča typické, dodalo predstaveniu ľahkosť, no zároveň preniká hlboko do duše publika.  „Tarhi laski“ vykresľujú charaktery a hodnoty obyčajných ľudí, ktoré vo svojej čistote a priamosti zaskočia silou ľudskosti.

„Čo z toho bude som sa dozvedel až na generálke…“ priznal J. Jenčo. „Spolupráca s folklórnymi súbormi je iná ako s hercami. Členovia nie sú zvyknutí hrať ani rozprávať.“

Pokračovanie na ďalšej strane.