Ľubovniansky skanzen sprístupnil expozície kováčskej vyhne a modtrotlače

Skanzen pod hradom Ľubovňa tento rok jubiluje. Otvorený verejnosti je presne 40 rokov. Drevená dedina Ľubovnianskeho múzea, ktorého zriaďovateľom je Prešovský samosprávny kraj, sa postupne rozrastala o nové objekty. Za posledných desať rokov jej pribudlo až šesť stavieb a štyri nové expozície. Dve z nich – expozíciu modrotlače a kováčsku vyhňu Torysy, sprístupnili nedávno pri príležitosti osláv výročia skanzenu.

Skanzen v súčasnosti ponúka až 32 objektov, ktoré tvoria sakrálne, obytné a hospodárske stavby. Drevená dedina pod hradom približuje tradičný život na hornom Spiši a Šariši, kde po stáročia spoločne žili Rusíni, Gorali, Nemci, Židia a Rómovia a je prístupná aj pre nevidiacich a nepočujúcich návštevníkov.

REKLAMA

Unikátna expozícia modrotlače

V týchto dňoch sprístupnená expozícia modrotlače nesie názov Tmavomodrá krása a situovaná je v autentickom prostredí sypanca z obce Hromoš. Odkazuje na špeciálnu výrobu tejto látky, pri ktorej ide o techniku ručného natláčania ornamentov a farbenia prírodného plátna indigom, na jej rôzne formy a vzory a kde sa modrotlač uplatnila. Používala sa najmä pri šití krojov, zvlášť krojovaných sukní, ale aj kostolných plachiet. Práve na Spiši sa tomuto špecializovanému odvetviu farbiarstva, dnes už zapísanému v svetovom zozname UNESCO, kedysi významne darilo, pričom jej história v tomto regióne siaha až do roku 1608.

Expozícia kováčska vyhňa z Torysy má príznačný názov F šmykni u Sekeráka a oživuje toto vzácne remeslo. Šmykňa bola kedysi miestom, kde sa podkúvali kone a dobytok, či vyrábali a opracovávali pracovné nástroje a expozícia oživuje toto vzácne remeslo. Návštevníci skanzenu tu nájdu najmä rôznorodé kováčske a podkúvačské náčinie, ako sú kliešte, kladivá, kovadlá či podkovy.

Drevená dedina pod hradom Ľubovňa je známa svojou autenticitou a zobrazuje kolobeh ľudského života v jeho rôznych fázach a obdobiach.. Skanzenu dominuje drevený gréckokatolícky chrám sv. Michala z roku 1833, ďalej sú to obytné domy richtára, pastiera či roľníka a mnohé ďalšie objekty.

REKLAMA

Múzeum ľudovej architektúry v prírode  ponúka aj množstvo edukačných programov, ako je pečenie oblátok, chov včiel či nakladanie kapusty. Jeho súčasťou je gazdovský dvor s  hospodárskymi zvieratami, ovocný sad či detský kútik s hračkami, ktoré vzhľadom pripomínajú tie z minulosti.

Verejnosti bol skanzen sprístupnený v roku 1985, no s jeho výstavbou sa začalo už v roku 1978. S myšlienkou vybudovať jedinečnú ukážku „pánskeho a ľudového“ života pod hradom Ľubovňa prišiel prvý riaditeľ a zakladateľ Ľubovnianskeho múzea Andrej Čepišák.