Svetový deň povedomia o poruchách príjmu potravy, ktorý pripadá na 2. jún, každoročne upriamuje pozornosť odborníkov aj širokej verejnosti na tieto ochorenia. Aj keď oficiálne čísla uvádzajú za rok 2024 viac ako 6 000 prípadov, reálne týmito poruchami môže trpieť až 4-krát viac Slovákov, najčastejšie vo veku 15 – 18 rokov. Klinická psychologička Mgr. Silvia Mamoňová Lorencovičová vysvetľuje, čo všetko sa pod týmto pojmom skrýva, kto je najviac ohrozený a ako môžeme ako spoločnosť pomôcť v prevencii.
Známy spoločenský stereotyp, ktorý mnoho ľudí pokladá za všeobecný fakt, je, že poruchy príjmu potravy sú spojené iba s extrémne štíhlymi mladými dievčatami či ženami. Tieto ochorenia sú však charakterizované nezdravým vzťahom k jedlu, telu a vlastnému sebavnímaniu, v realite preto môžu postihnúť kohokoľvek.
„Najviac ohrozenou skupinou sú síce mladé dievčatá a ženy, najmä v období ranej adolescencie a v čase dospievania, avšak poruchy príjmu potravy sa vyskytujú aj u mladých mužov a dospelých ľudí všeobecne,“ približuje Silvia Mamoňová Lorencovičová.
Medzi najznámejšie typy porúch príjmu potravy, ktoré si bežný laik vybaví, patrí mentálna anorexia a mentálna bulímia.
„Pri anorexii sa pacient extrémne obmedzuje v príjme potravy a prežíva intenzívny strach z priberania, pričom má skreslené vnímanie vlastného tela. Pri bulímii sa zase striedajú obdobia prejedania sa s kompenzačným správaním, ako je zvracanie, nadmerné cvičenie alebo užívanie laxatív,“ vysvetľuje klinická psychologička zo zvolenskej nemocnice AGEL. Známe je tiež záchvatové prejedanie sa, ktoré typicky prichádza v opakovaných epizódach, alebo tiež syndróm nočného prejedania sa, ktorý je často spojený s poruchami spánku.
Pozor na prvé signály
Do tejto kategórie psychických ochorení však patria aj ďalšie a menej známe diagnózy, ktoré by sme prvotne nenazvali poruchou príjmu potravy.
„Napríklad bigorexia je posadnutosť budovaním svalovej hmoty a užívaním doplnkov výživy, ortorexia je zase posadnutosť zdravou výživou, pričom sa človek vyhýba ‚nezdravým‘ potravinám, čo je v populácii aktuálne veľmi rozšírené,“ hovorí odborníčka. Okrem týchto diagnóz je pomerne známy aj pica [pika] syndróm. „Tento syndróm sa vyskytuje často u ľudí s poruchou autistického spektra alebo u ľudí s mentálnymi deficitmi. Ide tu o konzumáciu nejedlých látok ako hlina, krieda či vlasy,“ približuje psychologička.
Jednotlivé poruchy príjmu potravy sa síce líšia, často sa však aj prelínajú, pričom majú spoločný znak – stratu kontroly nad stravovaním a škodlivý vplyv na zdravie človeka. Je preto veľmi dôležité, aby si varovné signály či príznaky všímali blízky v rámci rodiny, priateľského kruhu či pracoviska.
„Môže ísť o zmeny v stravovacích návykoch, ako je vyhýbanie sa jedlu alebo nadmerné cvičenie, neustála kontrola hmotnosti, meranie proporcií, ale tiež nadmerné až obsesívne sledovanie sa.“ Nezriedkavým príznakom je aj únava, vypadávanie vlasov či poruchy menštruačného cyklu. „Takýto človek sa okrem iného začne aj sociálne izolovať a má znížený záujem o predošlé aktivity. Dochádza tu k zmenám nálad, podráždenosti, úzkostným stavom či depresívnym prejavom,“ dodáva.
Jedným z hlavných spúšťačov porúch príjmu potravy je tlak na ideálny vzhľad, ktorý posilňujú najmä sociálne siete, ktoré majú enormný dopad na premýšľanie mladých ľudí. „Mladí majú tendenciu nekriticky prijímať názory iných, idealizovať a nadhodnocovať fyzický zjav. Preto majú influenceri veľký vplyv na sebavnímanie mladých ľudí, najmä ak vo svojom okolí mladí nenájdu podpornú sieť v reálnych vzťahoch a možnosť diskutovať o týchto témach,“ upozorňuje klinická psychologička. Veľmi dôležitým spúšťačom však môžu byť aj traumatické zážitky či nadmerná kritika zo strany rodiny a rovesníkov. „Určite je potrebné vyhnúť sa kritike a hodnoteniu fyzického zjavu svojich detí,“ prízvukuje odborníčka.
Pridajte komentár