Ako zvládnuť koniec školského roka, vysvedčenie a plánovanie prázdnin bez stresu? Radí klinická psychologička

Obdobie uzatvárania známok a rozdávania vysvedčení prináša do života detí radosť, ale aj stres a obavy. Ako reagovať na ich emócie, prečo je dôležité oceniť nielen výsledky, ale aj snahu, a ako si užiť spoločné letné dni bez napätia? Odpovedá Mgr. Silvia Mamoňová Lorencovičová, klinická psychologička z Nemocnice AGEL Zvolen.

Je normálne, že deti prežívajú silné emócie (strach, sklamanie, radosť) v období uzatvárania známok a odovzdávania vysvedčenia? Ako tieto emócie zvládnuť? 

Pred koncom školského roka je na deti, žiakov, študentov vyvíjaný tlak, či už vedome alebo nevedome. V škole sú pedagógmi vyzývaní, aby sa ešte posnažili, rovnako aj v domácom prostredí, kde rodičia prirodzene chcú, aby ich deti uspeli, a tak sa s nimi na záverečné písomky či skúšky pripravujú alebo im to aspoň pripomínajú. Na niekoho tento tlak ako stresový faktor nepôsobí vôbec bez ohľadu na výsledky, iní zas ale veľmi úzkostlivo prežívajú neúspech. Rodičia často potvrdia, že na dieťa netlačia ohľadom prospechu v škole, no sú i deti, ktoré majú sklony k perfekcionizmu a je naozaj veľmi náročné ustáť takýto tlak na samého seba. Preto sú dôležité posledné dni školského roka – deti chodia na rôzne výlety a zažívajú pedagógov v menej formálnych situáciách, vďaka čomu môžu prežiť uvoľnenie, vydýchnutie. Je dôležité deťom ukázať, že ich prijímame také, aké sú, tešiť sa z ich radosti, povzbudzovať pri strachu a utešovať pri smútku, byť trpezliví pri vyjadrovaní ich hnevu. Nebrať dobré výsledky ako samozrejmosť, ale nedramatizovať tie horšie. A dôležitý je aj príklad od rodičov – vidieť dospelých prijímať svoje zlyhania a dovoliť si tešiť sa z maličkostí bežného dňa.

REKLAMA

REKLAMA

Aký vplyv na sebavedomie a psychické zdravie dieťaťa môžu mať nevhodné reakcie dospelých?

Slová, ktorými sa rodičia prihovárajú svojím deťom, karhajú i chvália, sa pomyselne zapisujú do ich myslí a ponesú si ich celý život. Každý z nás určite vie uviesť príklady toho, čo sme počúvali v detstve. Niekto si dopad týchto slov uvedomuje viac, niekto menej, myslime však na to, keď reagujeme na študijné výsledky detí a nezabúdajme na trpezlivosť, empatiu a povzbudenie. Vysvetlime im, že neúspechy môžu viesť k zmene, ale tiež, že všetci sme iní, a každý je nadaný iným spôsobom. Vysvedčenie nehovorí nič o ich vyvíjajúcej sa osobnosti a hodnote.

Prečo je dôležité zamerať sa nielen na známky, ale aj na úsilie a pokrok dieťaťa počas celého školského roka?

Osobnosť a zdary či nezdary dieťaťa sa nedajú zhrnúť do niekoľkých číselných hodnotení. Rovnako napríklad pri dospelých nevieme povedať na základe platu, aký je to človek a či ho práca napĺňa. Je nepopierateľné, že známky môžu motivovať, no môže to byť aj naopak. Buďme preto ako rodičia realistickí v schopnostiach svojich detí a nehodnoťme len výsledok, produkt či výkon, ale aj všetko, čo k tomu viedlo. Je vhodné dieťa oceniť za jeho snahy aj za schopnosť vypnúť, lebo to nedokážu ani mnohí dospelí. Vyhnúť by sme sa mali najmä porovnávaniu medzi súrodencami, spolužiakmi, ale aj dobou, pretože to naozaj nedokáže nikoho pozitívne povzbudiť.

Máte nejaké jednoduché rady, ako môžu rodiny spolu prežiť deň vysvedčenia bez stresu a s úsmevom, aj keď výsledky nie sú ideálne?

Chcem povzbudiť rodičov, aby si počas týchto dní, prípadne počas víkendu po vysvedčení našli čas na deti, išli niekam na výlet, do prírody, aby ako rodina mohli spolu vypnúť, tráviť čas a odkloniť pozornosť od školského hodnotenia a celého učenia sa. Utešte dieťa, ak je to potrebné, povzbuďte ho, tešte sa s ním a ak boli nezdary, pamätajte, že ich nepotrebujú pripomínať, pretože to ich k zmene neprivedie. Doprajte si vzájomne čas, kedy sa škola a učenie nebudú riešiť.

Čo by ste poradili deviatakom, ktorí dňom vysvedčenia uzatvárajú veľkú etapu svojho detstva?

Aby sa obzreli späť a pocítili hrdosť na seba za to, čo dokázali. Ako sa z malinkých prváčikov, ktorí nevedeli čítať, počítať a ustráchane hľadeli na veľkých deviatakov, stali veľkí takmer-dospelí. Majú za sebou náročný školský rok a preto im prajem, nech si oddýchnu, nech načerpajú nové sily a vykročia do novej etapy, kde ich čakajú opäť výzvy, ktoré budú nielen u učení, ale aj o spoznávaní iných ľudí, zážitkoch a postupnom hľadaní svojho miesta v dospeláckom svete.

Akú rolu zohráva spoločné plánovanie letných prázdnin po vysvedčení v budovaní vzťahu medzi rodičom a dieťaťom?

Nikto z dospelých, ktorí absolvujú psychoterapiu, nehovorí a nesmúti za tým, že ich rodina nikdy nebola na luxusnej dovolenke, spomínajú však veľmi clivo, ak bol rodič vzdialený, neprítomný, netrávil s nimi čas. Nájdime si preto čas na naše deti, počúvajme ich, ako si predstavujú leto, zreálnime ich aj svoje požiadavky a dovoľme si užiť vzájomný čas plný oddychu, radosti a nových zážitkov.

Ako deti počas leta zamestnať alebo aký program im vymyslieť?

Rodičia sú často limitovaní rozsahom svojich dovoleniek, preto sa snažia deťom vymyslieť náhradný program, kde budú mať zabezpečený dohľad, no zároveň si užijú voľno. Vhodný je pobyt u starých rodičov či všeobecne u rodiny, čím sa utužia rodinné vzťahy. Obľúbené sú aj letné tábory alebo denné tábory, kde deti zostávajú pod dohľadom, no môžu sa venovať svojim záľubám alebo sa zabávať s rovesníkmi. Nesmieme tiež zabúdať, že prázdniny sú predovšetkým časom na oddych, kedy aj ničnerobenie je dôležité a vytvára priestor na tvorivú činnosť, veď z nudy často vznikajú najlepšie nápady. Zároveň nachádzajme balans v povinnostiach primeraných veku a spoločne strávenom čase – to platí aj o teenageroch, ktorí počas leta absolvujú prvé brigády. Je dôležité, aby aj oni hľadali rovnováhu medzi prácou a časom na oddych, na záľuby, rodinu a priateľov.

Introvertnejšie deti svoje voľno trávia skôr pri počítačoch, telefónoch a tabletoch. Ako ich motivovať k socializácii?

Introvertné dieťa ako také nie je problém, ktorý je potrebné riešiť, každý človek to môže mať s potrebou socializácie inak. Rodičia by mali byť vnímaví na potreby svojich detí a ak dieťa nemá potešenie z podujatí, kde je veľa ľudí, je vhodné nájsť čosi, z čoho bude mať radosť – môžu to byť prechádzky, kino, rôzne tvorivé činnosti, ku ktorým nepotrebujú ďalších ľudí a podobne. Aj v prípade počítačov či smartfónov však platí, že rodičia sú príkladom pre svoje deti. Ak deti vidia rodiča, ktorý častejšie hľadí na obrazovku ako na nich, ťažko si vezmú k srdcu, ak im bude prikazovať čosi iné.