Reflux a pálenie záhy – rozšírená civilizačná diagnóza, ktorú netreba podceňovať

Pálenie záhy či reflux zažil občas každý z nás — po výdatnej večeri, diétnej chybe či rýchlom jedle ‚za pochodu‘. Ak sa však tieto ťažkosti opakujú, môže ísť o gastroezofageálnu refluxovú chorobu (GERD), ktorá si vyžaduje pozornosť. Odborníci uvádzajú, že refluxom trpí 10 až 20 % populácie Slovenska. O príčinách, rizikách a možnostiach liečby porozprával MUDr. Martin Mazúr z gastroenterologickej ambulancie v Nemocnici AGEL Zvolen.

„Gastroezofageálnym refluxom rozumieme návrat žalúdočného obsahu do pažeráka, najčastejšie žalúdočnej kyseliny. Ak tento stav spôsobuje pacientovi dlhodobé symptómy, ako je pálenie záhy, bolesť na hrudníku, nepríjemná chuť v ústach, kašeľ či zachrípnutie, hovoríme o refluxovej chorobe pažeráka,“ vysvetľuje MUDr. Mazúr. Za vznikom refluxu môžu byť viaceré príčiny — niektoré z nich vieme ovplyvniť úpravou životného štýlu, iné sú anatomické, ako napríklad hiatová hernia (vyklenutie časti žalúdka cez bránicu) či oslabené dovieranie dolného pažerákového zvierača. Častý je aj u tehotných žien, kvôli zvýšenému vnútrobrušnému tlaku.

Moderné stravovanie a uponáhľaná doba sa na zdraví tráviaceho traktu podpisujú výrazne. „Rýchla konzumácia bez poriadneho prežutia, jedenie na poslednú chvíľu, fyzická námaha či uloženie sa do postele hneď po jedle zvyšujú riziko refluxu. Veľký vplyv majú aj vyprážané, mastné a sladké jedlá z fastfoodov, sýtené nápoje, čokoláda, kysnuté pečivo a alkohol,“ dopĺňa lekár. Takáto strava znižuje tonus pažerákového zvierača a spomaľuje vyprázdňovanie žalúdka, čo uľahčuje spätný návrat kyseliny.

Stres, nedostatok pohybu a spánku, hoci nie sú priamou príčinou refluxu, taktiež významne zhoršujú jeho prejavy. „Stres zvyšuje produkciu žalúdočnej kyseliny a citlivosť na návrat kyseliny, zhoršuje motilitu pažeráka a žalúdka. Sedavý spôsob života vedie k nadváhe, ktorá reflux podporuje, a nedostatok spánku len pridáva organizmu ďalší stres,“ konštatuje odborník zo zvolenskej nemocnice.

Reflux je varovným signálom

Reflux sa síce môže vyskytnúť v akomkoľvek veku, podľa MUDr. Mazúra sa však najčastejšie objavuje vo veku od 40 do 60 rokov. „Súvisí to s oslabovaním pažerákového zvierača, sedavým životným štýlom a nárastom telesnej hmotnosti. V súčasnosti však reflux pozorujeme čoraz častejšie už aj u mladých ľudí, čo je dôsledkom stresu a nezdravých návykov,“ upozorňuje. U starších pacientov nemusí byť hlavným príznakom pálenie záhy — častejšie sa objavuje kašeľ, problémy s prehĺtaním či zachrípnutie. U dojčiat je reflux v prvých mesiacoch pomerne bežný, zbystrite však pozornosť pri častom zvracaní, neprospievaní či nepokoji pri kŕmení.

Občasné pálenie záhy po diétnej chybe nie je dôvodom na obavy, ak sa však príznaky objavujú 2- až 3-krát týždenne a pretrvávajú, je vhodné navštíviť lekára. „V prvom kroku pomôže všeobecný lekár, ktorý môže nasadiť liečbu. Ak problémy neodchádzajú, prípadne sa pridajú varovné príznaky ako chudnutie, pretrvávajúce vracanie či problémy s prehĺtaním, je na mieste gastroenterologické vyšetrenie,“ radí MUDr. Martin Mazúr.

Neliečený reflux môže viesť k zápalu pažeráka, slizničným eróziám a najvážnejšou komplikáciou je vznik Barrettovho pažeráka — stavu, ktorý predstavuje prekancerózu, teda stav pred vznikom rakoviny pažeráka. „Reflux je varovným signálom organizmu, že niečo nie je v poriadku. Pravidelné ťažkosti by mali byť podnetom na zmenu životného štýlu a ak je to potrebné, aj na liečbu,“ dodáva.

Diagnostika refluxu sa opiera o anamnézu a typické príznaky. Často sa využíva tzv. diagnosticko-terapeutický test, kedy pacient skúša odporúčanú liečbu a sleduje sa efekt. Pri varovných príznakoch je potrebné endoskopické vyšetrenie a v komplikovaných prípadoch 24-hodinová pH metria, ktorá sleduje pH v pažeráku počas bežného dňa.

Ako si pomôcť?

Liečba refluxu je kombináciou režimových opatrení a liekov. „Odporúčame konzumovať častejšie v menších porciách, vyhýbať sa jedlu pred fyzickou aktivitou a pred spaním. Z liekov najčastejšie používame inhibítory protónovej pumpy a antagonisty H2 receptorov, ktoré znižujú tvorbu kyseliny,“ približuje MUDr. Mazúr. Dodáva, že často používaná sóda bikarbóna síce dočasne uľaví, no nie je vhodná na dlhodobé užívanie, pretože môže spôsobiť metabolické poruchy a zaťažiť srdce a obličky. „Po užití sódy bikarbóny sa po chvíli bude žalúdok snažiť vyrovnať pH tým, že začne produkovať ešte viac kyseliny, nastane teda tzv. acid rebound efekt, čo v konečnom dôsledku situáciu ešte viac zhorší,“ vysvetľuje.  

Reflux býva vo väčšine prípadov následkom životného štýlu a diétnych chýb, no môže byť aj sprievodným prejavom zriedkavých nádorov tráviaceho traktu. „Napríklad gastrinómy produkujú hormón gastrín, ktorý vedie k nadmernej tvorbe žalúdočnej kyseliny a výrazným príznakom refluxu,“ vysvetľuje lekár z Nemocnice AGEL Zvolen. Vo všeobecnosti však platí, že reflux je možné vo väčšine prípadov ovplyvniť režimom, diétou a pravidelným užívaním liekov, čím sa výrazne zlepší celková kvalita života pacienta.