Letné horúčavy sú pre deti mimoriadne rizikové. Nepodceňujte nebezpečenstvo prehriatia

S príchodom letných horúčav stúpa riziko prehriatia organizmu u detí, ktoré znášajú vysoké teploty podstatne horšie než dospelí. Odborníci opakovane upozorňujú na nebezpečenstvo nechávania detí v zaparkovaných autách, kde sa teplota počas pár minút môže vyšplhať na nebezpečné hodnoty. Detský organizmus má totiž omnoho slabšiu schopnosť termoregulácie a veľmi rýchlo sa prehrieva aj dehydruje.

„Detský organizmus ešte nemá tak dobre vyvinuté regulačné mechanizmy na udržiavanie stabilnej telesnej teploty ako telo dospelého. Preto sa dieťa prehrieva rýchlejšie a navyše nemá taký spoľahlivý pocit smädu. Dôsledkom môžu byť závažné zdravotné ťažkosti.  Najnebezpečnejší prejav u dehydratovaného dieťaťa je spánok, kedy si okolie môže omylom myslieť, že je všetko v poriadku,“ upozorňuje MUDr. Veronika Barkáčová, primárka detského oddelenia Nemocnice AGEL Zvolen.

Teplota vo vozidle priamo na slnku môže stúpnuť až na 60°C, pričom už po niekoľkých minútach hrozí deťom prehriatie organizmu, ktoré môže spôsobiť vážne zdravotné následky, v krajnom prípade aj ohroziť život. 

„Rodičia si často myslia, že keď nechajú pootvorené okno alebo odstavia auto do tieňa, riziko nehrozí. Pravdou však je, že vzduch vo vnútri auta sa rýchlo zohreje aj v týchto prípadoch a detský organizmus nemusí zvládnuť takúto záťaž,“ vraví MUDr. Barkáčová.

REKLAMA

Úpal či úžeh? Nie je to to isté

Dôležité je tiež vedieť rozlíšiť, či ide o úpal alebo úžeh. Úpal vzniká prehriatím celého organizmu, napríklad v rozpálenom aute alebo nevetranom priestore. 

„Dieťa býva pri úpale malátne, sťažuje sa na bolesť hlavy, býva mu zle, má zrýchlený pulz, pokožka je horúca a suchá. Úžeh je spôsobený priamym pôsobením slnka na hlavu a šiju, pričom okrem príznakov úpalu sa u detí vyskytuje aj začervenaná a bolestivá pokožka, nevoľnosť či zvracanie,“ vysvetľuje detská lekárka. Obe situácie sú pre deti nebezpečné a vyžadujú rýchly zásah v domácom prostredí alebo priamo na detskej pohotovosti či urgentnom príjme.

Ak má dieťa príznaky úpalu alebo úžehu, okamžite ho presuňte do tieňa alebo chladnejšej miestnosti a vyzlečte mu prebytočné oblečenie. Telo ochladzujte vlažnými obkladmi na čelo, šiju a zápästia, nikdy nie ľadovou vodou. Dieťaťu podávajte malé množstvá vlažných tekutín — vodu, čaj alebo rehydratačný roztok. Pri bolestiach hlavy, zvracaní, malátnosti či pretrvávajúcich ťažkostiach vyhľadajte lekára. Po prehriatí je dôležitý oddych, pobyt v tieni a dostatočný pitný režim.

Letné horúčavy ohrozujú deti aj mimo áut. Vysoké teploty, pobyt na slnku a nedostatok tekutín môžu viesť k prehriatiu a dehydratácii. Deti si pritom často neuvedomujú, že sú smädné a ak im tekutiny nikto nepripomenie alebo neponúkne, ich zdravotný stav sa môže rýchlo zhoršiť. Preto by rodičia mali deťom pravidelne ponúkať tekutiny, a to ešte skôr, než sa ozve smäd.

,,Pri hydratácii detí je lepšie ako čistú vodu ponúkať neperlivú minerálku v malých množstvách, alebo rehydratačný roztok. Výnimkou sú deti do 1. roku života, kedy volíme pri plnom dojčení do polroka veku výlučne materské mlieko a u ostatných dojčenskú vodu. Treba si dať pozor na sladené nápoje a sirupy s vysokým obsahom cukru, ktoré nie sú pre deti práve najvhodnejšou voľbou,“ konštatuje primárka detského oddelenia vo Zvolene. Dobrou voľbou sú podľa nej aj domáce ovocné šťavy riedené vodou, vodnaté ovocie a zelenina, vlažné polievky či ovocné pyré.

„V letných mesiacoch k nám často prichádzajú deti práve s príznakmi prehriatia a dehydratácie. Niekedy stačí pár minút nepozornosti a zdravotný stav dieťaťa sa môže rapídne zhoršiť. Chcem preto apelovať na všetkých rodičov, aby nepodceňovali riziká tepla, chránili deti pred prehrievaním, vyhýbali sa priamemu slnečnému žiareniu v obedňajších hodinách a zabezpečili im pravidelný príjem tekutín počas celého dňa,“ uzatvára odborníčka.