Horúčavy predstavujú riziko aj pre zdravé srdce. Ako ich zvládať pri kardiovaskulárnych ochoreniach?

Letné horúčavy dávajú ľudskému organizmu poriadne zabrať. Vysoké teploty spôsobujú zvýšené potenie, stratu tekutín a minerálov, zmeny krvného tlaku i zaťaženie srdca. Ako sa s nimi vyrovnáva zdravý organizmus a ako sú ohrození pacienti so srdcovými ochoreniami? Odborný pohľad prináša MUDr. Silvia Mišíková, medicínska riaditeľka pre internistické odbory Nemocnice AGEL Košice-Šaca a primárka arytmologického oddelenia Kardiocentra AGEL Košice-Šaca. V rozhovore upozorňuje na varovné symptómy organizmu, opatrnosť pri užívaní niektorých liekov a účinné preventívne opatrenia.

Ako všeobecne vplývajú vysoké letné teploty na kardiovaskulárny systém zdravého človeka?

Hlavným adaptačným mechanizmom človeka na vysoké teploty prostredia je vazodilatácia, t. j. rozšírenie krvných ciev a zvýšené potenie. Cieľom tohto mechanizmu je ochladzovanie tela cez kožu, pričom ale dochádza aj k poklesu krvného tlaku. Aby telo udržalo dostatočné prekrvenie orgánov pri nižšom krvnom tlaku, srdce začína biť rýchlejšie. Zvýšená srdcová frekvencia zvyšuje nároky na srdce, a to aj u zdravých jedincov. Potením telo stráca vodu a súčasne aj minerály, predovšetkým sodík a draslík.

Prečo sú pacienti so srdcovými ochoreniami v lete ohrozenejší?

Okrem vyššie uvedených mechanizmov u pacientov so srdcovými ochoreniami musíme počítať s účinkom liekov, ktoré môžu zvýrazniť pokles tlaku krvi, dehydratáciu a stratu minerálov. Teplo a dehydratácia môžu viesť k zahusteniu krvi. Ak pacienti vykonávajú fyzickú aktivitu v horúčave, môžu si neuvedomene preťažiť srdce a zhoršiť celkový stav.

Ktoré konkrétne srdcové diagnózy sú najviac rizikové počas horúčav?

Riziku sú vystavení predovšetkým pacienti s chronickým srdcovým zlyhávaním, ischemickou chorobou srdca, pacienti s artériovou hypertenziou, poruchami srdcového rytmu a chlopňovými chybami.

Aké symptómy môžu signalizovať, že horúčava negatívne ovplyvňuje pacienta so srdcovým ochorením?

Prvým a najčastejším signálom je celková slabosť, malátnosť, zvýšená únava, zrýchlený alebo nepravidelný pulz, dýchavičnosť, prípadne bolesť na hrudníku. V krajnom prípade je to zmätenosť a zhoršený mentálny stav.

REKLAMA

Môže dôjsť počas extrémnych teplôt k zhoršeniu stavu srdcového zlyhávania, arytmie alebo iných chronických problémov?

Áno, môžu sa zvýrazniť prejavy chronického srdcového zlyhávania, predovšetkým dýchavičnosť, opuchy dolných končatín, celková slabosť a intolerancia námahy. Zvýšené potenie a strata minerálov môžu byť spúšťacím faktorom vzniku porúch srdcového rytmu. Dehydratácia a zahustenie krvi zvyšujú riziko formovania trombov.

Ako ovplyvňuje strata tekutín a dehydratácia činnosť srdca?

Strata tekutín a dehydratácia vedie k hypovolémii. Keď je v obehu menej krvi, do orgánov a tkanív sa dostáva menej kyslíka, čo môže viesť k únave, závratom alebo mdlobám. Dá sa povedať, že dehydratácia znižuje účinnosť srdca, zvyšuje jeho záťaž a môže viesť k vážnym zdravotným problémom, najmä u starších ľudí a ťažkých kardiakov. Pravidelný príjem tekutín je preto pre udržanie správnej činnosti srdca veľmi dôležitý.

Majú pacienti počas leta upravovať svoju liečbu – napríklad dávkovanie diuretík alebo iných liekov?

Áno, v niektorých prípadoch je potrebná úprava dávky liekov, predovšetkým liekov na zníženie tlaku krvi a diuretík. Akékoľvek zmeny by sa však mali robiť až po konzultácii s lekárom.

Existujú lieky na srdce, ktoré sú v horúčavách rizikovejšie alebo si vyžadujú zvýšenú opatrnosť?

Áno, existujú lieky na srdce, ktoré si v horúčavách vyžadujú zvýšenú opatrnosť, pretože vysoké teploty môžu ovplyvniť ich účinok alebo zvyšovať riziko vedľajších účinkov. Ide predovšetkým o diuretiká, ACE inhibítory a sartany, beta-blokátory a nitráty.

Ako dôležité je konzultovať so svojím kardiológom zmenu režimu v lete?

Kardiológ vie, ktorý liek je potrebné redukovať, respektíve na prechodnú dobu aj vylúčiť z užívania a ktoré je potrebné užívať bez prerušenia, teda áno, vždy je potrebné zmenu liečby konzultovať s lekárom.

Aké preventívne opatrenia by mali pacienti s ochorením srdca dodržiavať počas horúcich dní?

Predovšetkým je to dostatočný pitný režim, najvhodnejšia je voda a nesladené vlažné čaje. Ale pacienti so závažným postihnutím srdca by mali vedieť, koľko tekutín denne môžu prijať, preto je potrebná konzultácia s lekárom. Druhým pravidlom je vyhýbanie sa pobytu na priamom slnku, fyzickú aktivitu obmedziť len na ranné a večerné hodiny. Dodržiavať pravidlá správneho vetrania, t. j. zatvorené okná so stiahnutými žalúziami počas dňa a vetranie len vo včasných ranných a nočných hodinách. Ak je to možné,  využívať klimatizáciu.

Čo by mali robiť, ak sa aj napriek opatreniam začnú cítiť zle?

Prvým pravidlom je zaujať horizontálnu polohu, aby si jedinec v prípade kolapsu neublížil pádom. Potrebné je prijať dostatočné množstvo tekutín, najvhodnejšia je čistá, mierne chladená voda. Vhodné je ochladenie tela studenou vodou.

Môžu srdciari v lete cestovať, napríklad k moru alebo sú lepšie alternatívy?

Cestovanie nie je vylúčené, ale je potrebné dodržiavať vyššie uvedené pravidlá, predovšetkým vyhýbanie sa pobytu na priamom slnku medzi 11.00 a 17.00 hod. a pitný režim. Preto je pre pacientov s vážnejším ochorením srdca vhodnejšie cestovanie v júni alebo septembri, podľa destinácie aj v máji alebo októbri.

Pokračovanie na str. 2.