Živió pre herečku Ľubu Blaškovičovú

Krásneho životného jubilea sa v sobotu 16. augusta dožila dlhoročná členka Činohry NDKE, herečka Ľuba Blaškovičová. Rodáčka z Nitry, dcéra známeho herca Dušana Blaškoviča, bola od 9 rokov členkou bratislavskej Detskej rozhlasovej dramatickej družiny. Spolu s vtedy „novomanželom“ Petrom Raševom, vynikajúcim slovenským hercom, nastúpila 1. 6. 1978, po absolvovaní VŠMU v Bratislave, do činohry vtedajšieho Štátneho divadla Košice.

„Hneď na druhý deň som bola poverená záskokom v inscenácii Samopašný trojlístok a to dva týždne pred premiérou. Ale postava, ktorá naštartovala moje účinkovanie v ŠD bola hlavná rola v Diderotovej Mníške,“ hovorí a dodáva: „Volám sa Mária Zuzana Simenonová, prinútili ma vstúpiť do kláštora…, moje prvé slová, ktoré si budem pamätať navždy.“

S výnimkou šiestich rokov v Staromestskom divadle, ktorého bola zakladateľkou, je členkou činoherného súboru NDKE dodnes, na javisku stvárnila množstvo postáv v hrách ako Mníška, Jánošík podľa Vivaldiho, Pani úsvitu, Všetko je v záhrade, Žobrácka opera a mnohé ďalšie. V súčasnosti ju môžete vidieť v úspešných inscenáciách hier:

TOM, DICK A HARRY bratov Raya a Michaela Cooneyovcov v postave Pani Potterovej

MOJE BABY Elaine Murphyovej v postave starej mamy Kay

ONA HOVORÍ. ON HOVORÍ. Ferdinanda von Schiracha v postave predsedníčky senátu okresného súdu

K charakterovým úlohám sa musela prepracovať

Nikdy netúžila po princeznách, do divadla ju prijímali ako komický typ a spočiatku hrala hlavne v komédiách:

„Že sú pre mňa zaujímavejšie charakterové role, k tomu som sa musela dopracovať vekom aj skúsenosťami,“ hovorí. Na otázku, čo pre ňu život na javisku znamená, odpovedá: „Je skvelé vedieť a cítiť, že vám diváci uverili a je to vždy rovnako fascinujúce ako byť na javisku pravdivý a skutočný.“

Okrem divadelných postáv vytvorila množstvo postáv v rozhlasových hrách, televíznych inscenáciách, rozprávkach a filmoch a viac ako 200 dabingových postáv. Bola autorkou a režisérkou úspešného site-specific projektu Imaginácie a riaditeľkou desiatich ročníkov Festivalu Európskych Nezávislých divadiel.

Viac ako tri desaťročia sa angažuje aj v komunálnej politike a spolu s manželom Petrom Raševom patrili k výrazným postavám novembrových udalostí roku 1989 v Košiciach.

Získala Cenu Mesta Košice za rozvoj kultúry a demokracie, Cenu Košického samosprávneho kraja, niekoľko Cien Literárneho fondu a dvakrát bola nominovaná na Cenu Janka Borodáča.